EMIL ŠULEK – príbeh partizána z Poltára.
Medzi ľuďmi panovalo napätie, strach, no boli aj takí, ktorí cítili potrebu brániť svoju vlasť!
Jedným z takýchto bol aj Poltárčan, železničiar Emil Šulek. Po vypuknutí SNP vstúpil dobrovoľne k partizánom v Slovenskej Ľupči. Zahynul spolu s veliteľom počas prieskumnej akcie pri železničnej trati medzi Banskou Bystricou a Harmancom.
Napísal Ján Šulek – rodinný príslušník Emila Šuleka:
Niekde medzi Banskou Bystricou a Harmancom boli na prieskume, išli okolo vysokého železničneho násypu a vtom na nich začali z poľa kričať ženy ktoré tam pracovali:
NECHOĎTE TAM SÚ TAM NEMCI!!!!
No Emil s veliteľom boli ďaleko a preto vôbec netušili, že na druhej strane železničnej trate hliadkujú šiesti nemecký vojaci, ktorí spozorneli keď počuli krik robotníčok pracujúcich na neďalekom poli.
V tom sa objavili na vysokom násype železničnej trate SSáci so samopalmi a vlčiakmi.
Začala sa prestrelka – boj medzi Nemcami a dvoma partizánmi. Na otvorenom priestranstve nemali Emil s veliteľom prakticky žiadnu šancu. Po krátkom boji zasiahla, ako prvého smrteľná rana veliteľa, tento bol údajne na mieste mŕtvy. Emil ľahko postrelený sa dal na útek, no Nemci na neho pustili vlčiaky a následne, keď už ležal na zemi dotrhaný psami k nemu dobehli a začali ho vypočúvať.
Emil nechcel prezradiť, kde sa nachádza ich jednotka tak ho títo ubili na smrť pažbami pušiek a to tak beštiálne, že mu rozbili celú hlavu.
Telo pozostalého horko ťažko identifikovala aj jeho blízka rodina. Podarilo sa im to, len vďaka jazve a klincom, ktoré mal v nohe po dávnom zranení.
Výpovede celej situácie poskytli rodine pozostalých ženy, ktoré boli toho času svedkom tejto tragédie.
Po skončení vojny sa rozhodli miestny železničiari v Maštinci a v Lučenci vyjadriť úctu svojim kolegom, ktorí položili život za svoju vlasť a na túto počesť im vyhotovili pamätné tabule.
Zdroj: tento strašný príbeh je vďaka stránke Poltársko na historických fotografiách súčasťou archívu múzea SNP v Banskej Bystrici.