Oslobodenie mesta Košice 19.1.2026
Útok s cieľom oslobodenia Košíc otvorili jednotky 18. armády 17. januára 1945. Najprudšie boje sa rozhoreli pozdĺž cesty zo Sene do Košíc. V tomto smere postupovala 237. strelecká divízia plk. M. G. Tetenka s podporou 5. gardovej tankovej brigády, 159. pevnostnej brigády, 108. gardového samohybného delostreleckého pluku a ďalších menších jednotiek. Neďaleko od Hanisky sa útok sovietskych vojsk zastavil.
V noci na 18. januára 1945 došlo k zásadnému obratu. Konevov 1. ukrajinský front vtedy už bojoval o Krakov a 19. januára mesto ovládol. 38. armáda mala v rukách Nowy Sacz a postupovala ďalej na západ. Hrozba obkľúčenia hitlerovských vojsk na okupovanom území východného Slovenska začala byť mimoriadne akútna. A pred touto hrozbou sa nepriateľské jednotky dali na ústup. Prvosledové divízie 18. armády včas poznali túto skutočnosť a už 18. januára otvorili boj s krycími jednotkami nepriateľa a začali jeho prenasledovanie.
19. januára. V to ráno sa na brehu Torysy objavili jazdecké hliadky 318. horskej streleckej Novorossijskej divízie generálmajora V. F. Gladkova. V popoludňajších hodinách prenikla do mesta celá divízia. V podstate v rovnakom čase vstúpila do Košíc od juhu už spomínaná 237. strelecká Pirjatinská divízia M. G. Tetenka. Za jednotkami oboch divízií prichádzali ďalšie, ponáhľajúce sa napred prenasledujúc ustupujúce vojská.
Oslobodenie Košíc bolo významným úspechom vojsk 18. armády. Obyvatelia Košíc sa v tento deň oslobodenia skrývali v domoch a pivniciach. Až keď ustáli pouličné boje, odvážili sa von a keď zistili, že z mesta odišli poslední nepriateľskí vojaci, s radosťou vítali osloboditeľov. Žiadne veľké oslavy víťazstva a oslobodenia Košíc sa však nekonali. 18. armáda 4. ukrajinského frontu pod vedením gen. Petrova s veľkým počtom divízií, plukov a práporov pokračovala v stanovených bojových úlohách a smerovala ďalej na západ od Košíc. Obranou mesta bola poverená časť divízie, ktorá sa najviac podieľala na oslobodení Košíc. S jedným delostreleckým práporom 835. pluku a s výcvikovou rotou divízie tvorili posádkovú službu v meste. Správcom posádky bol menovaný zástupca veliteľa pre strelecké divízie, plukovník Ždanov.
Od 18. januára 1945 Západokarpatská operácia nadobudla rýchle tempo. V rovnaký deň ako Košice oslobodila Grečkovova 1. gardová armáda Prešov. O deň neskôr 1. československý armádny zbor v úzkej súčinnosti so sovietskymi jednotkami oslobodil Bardejov. V ďalších dňoch 1. gardová armáda vstupovala do Poľska a československý zbor preto od 22. januára prešiel do zostavy 18. armády. Zbor sa premiestnil na západ od Prešova a cez Branisko postupoval na Spišské Podhradie. V ostatnom týždni januára 1945 Sovietska armáda a po jej boku aj 1. čs. armádny zbor v ZSSR zavŕšila oslobodenie celého Východoslovenského kraja.
Autor: HistoricKE