LEGENDA Tank T34

Dne 23. ledna 1944 byla vyhláškou č. 5020 přijata do výzbroje Rudé armády legendární střední tank T-34-85, který se stal poslední modifikací tanku T-34, který se díky své jedinečnosti stal symbolem velkého vítězství ㅤpo výsledku bojů v roce 1943 v Kurském oblouku, kde sovětské tanky čelily nejnovějším německým zbraním, jako jsou Střední tanky Panther a Těžké tanky Tiger, měli domácí konstruktéři za úkol vytvořit nové vzory, které by se rovnaly boji s německými bojovými stroji.

Výsledkem práce sovětských specialistů bylo vytvoření středních tanků T-34-85 a těžkých tanků IS-2. Nová modifikace T-34 obsahovala třímístnou věž, kde se nacházel velitel, střelec a nabíječ, a také nové 85mm dělo S-53, které mohlo bojovat se všemi protivníky na stejné úrovni, jejich obratnost, rychlost a houževnatost se stala legendou.

Od jara 1944 byly tanky T-34-85 nasazeny na všech frontách Velké vlastenecké války. Osvobozovali území Sovětského svazu obsazená fašisty a dalších 11 států střední a východní Evropy: Polsko, Československo, Maďarsko, Rakousko, Rumunsko a bojovali na území Německa v Berlíně.

Zdroj: Kronika ČMV-SB

T-34 je sovietsky stredný tank vyvinutý na prelome 30. a 40. rokov 20. storočia. V dobe svojho vzniku patril k najlepším stredným tankom, ktorý skĺbil dobrú mobilitu, pancierovanie aj palebnú silu.[1][2] Inovatívne bolo použitie ukloneného panciera, ktorý spolu s odlievanými súčiastkami poskytoval pomerne dobrú balistickú ochranu, pričom výrobné postupy boli jednoduché a lacné. Použitý bol počas druhej svetovej vojny a bol stále rozšírenou zbraňou mnohých krajín v priebehu úvodu studenej vojny. V priebehu vojny si konštrukcia získala veľké uznanie aj u Nemcov a na základe skúseností s týmto typom sa inšpirovali pri tvorbe podobnej konštrukcie svojho stredného tanku Panther.

Prvé dva tanky typu T-34/76 boli vyrobené v januári roku 1940. Ich prvé skúšky boli veľmi úspešné, hoci časom sa začali prejavovať určité nedostatky v nadpriemerne rýchlom opotrebovaní niektorých dielov, čo viedlo k ďalšiemu zastaveniu produkcie v marci 1940, kedy Kulik prikázal zrušenie výroby a vyvinutie iného, nového tanku. Jeho rozhodnutie bolo nakoniec zvrátené, ale aj tak došlo k ďalšej strate času. Napriek tomu dostala Červená armáda do začatia operácie Barbarossa asi 1 225 tankov T-34, čo bola impozantná sila. Drvivá väčšina z nich bola prednostne pridelená západným vojenským okruhom, kde potom čelili vpádu vojsk Osi. Ich nasadenie nebolo príliš úspešné, je však nutné podotknúť, že to nebolo práve vinou ich konštrukcie. Je fakt, že počas prvých 2 – 3 týždňov operácie Barbarossa boli sovietske tankové formácie zo západných okruhov prakticky celkom vyhladené spolu s modernými strojmi typu KV a T-34, a to i napriek ich obrovskej technickej prevahe nad strojmi nepriateľa.

Tank bolo možné skompletizovať za 40 hodín. Avšak výroba viacerých komponentov nebola vždy dostatočne rýchla, jednalo sa predovšetkým o vznetové motory V-12 a prevodovky. Súčasne však nabiehala výroba v továrňach a krajina prechádzala na vojnové hospodárenie. Výroba sa čoskoro rozbehla v Charkove, Kirove, Stalingrade, Maruipoli,Vorošilovgrade, Čite, Novosibirsku, Čeľabinsku, Nižnom Tagile a neskôr aj v mestách Gorkij a Saratov.

Do konca roku 1941 bolo vyrobených viac než 1 500 tankov T-34 a produkcia stále stúpala napriek územným a hospodárskym stratám. Čiastočne to bolo aj tým, že sa velenie Červenej armády rozhodlo pre unifikáciu výzbroje. V roku 1942 bolo vyrobených asi 12 520 strojov, v roku 1943 asi 15 700 T-34/76 a takmer 300 strojov typu T-34/85, v roku 1944 asi 3 000 T-34/76 a 11 800 strojov T-34/85 a v roku 1945 12 500 strojov T-34/85 (z toho asi 7 330 do konca vojny). Celkom ZSSR vyrobil v rokoch 1940 – 1945 viac než 50 000 týchto tankov, celková produkcia všetkých typov T-34 vrátane povojnovej dosahuje viac než 60 000 kusov. Výroba v ZSSR bola zastavená v roku 1946. V 50. rokoch však boli ďalšie stroje vyrobené v zbrojovkách sovietskych satelitov, konkrétne Poľska a Česko-Slovenska. Išlo asi o 4 500 strojov.