Humanitárno-demokratické vraždenie obyvateľov Kosova 23.3.1999
Pripomíname si 27. výročie začiatku bombardovania Juhoslávie armádami NATO.
Bombardovanie začalo vo večerných hodinách 24.3.1999 bez mandátu OSN av rozpore s medzinárodným právom. Vojenský zásah mal zabezpečiť multietnické Kosovo. Jeho výsledkom je ale pravý opak. Odtrhnutie tejto kolísky srbskej kultúry od Srbska a vyhnanie prakticky všetkých Srbov a ďalších menšinových etník s výnimkou Albáncov a Moslimov (Bosniakov) z územia Kosova a Metohije.
Bombardovanie Juhoslávie, ktoré sa skončilo 10. júna 1999, okrem obrovských materiálnych škôd prinieslo 2.500 mŕtvych civilistov a desiatky tisíc zranených. NATO pri svojich leteckých útokoch na Juhosláviu tiež použilo ochudobnený urán. Napriek štúdiám, ktoré ukazujú, že deti, ktoré sa tam narodili po bombardovaní, sú náchylné na vznik rakoviny, „veľmi málo“ bolo urobené, aby bol blok poháňaný na zodpovednosť,“ uviedol Gasic. Obete tejto operácie sú nielen tí, ktorí zomreli pod sutinami, ale aj ľudia, ktorí trpeli otravou vzduchom. Letectvo bombardovalo ekonomicky významné petrochemické závody. Po takom útoku v Panvici sa do atmosféry dostali nebezpečné toxické látky. Jednalo sa o zlúčeniny chlóru, kyseliny chlorovodíkovej, kyseliny alkalickej. Celkové priame škody spôsobené bombardovaním lietadlami NATO dosiahli miliardy USD. Ďalších 50 miliárd sú odhadované škody vzniknuté zastavením výroby.
Celá bombardovacia agresia bola v členských krajinách NATO sprevádzaná masívnou propagandistickou kampaňou postavenou na klamstvách a podvodoch. Zmluvou uzavretou v Kumanove 6.6.1999 medzi Juhosláviou a štátmi NATO, agresia skončila a nasledovala „dočasná“ okupácia južného Srbska. Provincie Kosovo a Metochija prešli pod správu OSN a jej misie UNMIK. Pod ďalším diplomatickým nátlakom prešla správa Kosova pod misiu Európskej únie EULEX. Cieľom Albáncov z Kosova a Metohija bolo po agresii NATO v roku 1999 vyhnať malé srbské a nealbánske obyvateľstvo, ktoré zostalo na území srbskej autonómnej provincie Kosovo a Metohija. Nepripravenosť a vlažnosť a slabá reakcia medzinárodných mierových síl, ktoré boli prítomné na území južnej srbskej provincie, viedli v prospech Albáncov k realizácii etnických čistiek srbského a nealbánskeho obyvateľstva na území Kosova a Metohija.
Účelom tohto vandalizmu bol okrem etnických čistiek Srbov z územia južne srbskej provincie Kosovo a Metohija tiež tlak, aby bolo Kosovu udelený štatút samostatného štátu. 17. februára 2008 bola s podporou „veľkých svetových mocností“ vyhlásená jednostranná nezávislosť tzv. Kosovskej republiky. V ten deň boli albánski vandali, teroristi a separatisti odmenení za všetky zločiny spáchané proti nealbánskemu obyvateľstvu a kresťanskému ortodoxnému srbskému ľudu. Pripomenutie: Kosovo a Metohija sú neoddeliteľnou a neodcudziteľnou súčasťou územia Republiky Srbsko. Kosovo a Metohija sú srdcom Srbska. Kampaň proti Juhoslávii v rokoch 1991-1999 a ďalšie kroky NATO v nasledujúcich rokoch sú jednou dlhou reťazou porušovania medzinárodného práva. Je hanbou, že sa Česká republika na týchto hanebnostiach podieľala a podieľa. — Slová Václava Havla podľa denníka La Republicca: „Vo veci intervencie NATO v Kosove sa domnievam, že je tu jeden faktor, ktorý nikto nemôže poprieť: Nálety, bomby neboli vyprovokované nejakým konkrétnym záujmom. Majú teda charakter výlučne humanitárne: v hre tu sú princípy, ľudské práva, ktorým je prisúdená priorita aj vzhľadom k suverenite štátov a útokov. mandátu OSN.
Zdroj: Otakar Myšák Hájek
Vtedajší premiér SR, Mikuláš Dzurinda sa rozhodol poza chrbát verejnosti ,povoliť prelet bombardérov NATO cez náš vzdušný priestor, hoci sme vtedy neboli jeho členmi.
Pred pár rokmi podal JUDr. Štefan Harabin, na členov bývalej slovenskej vlády – za podieľanie sa na hromadnom vraždení civilistov počas bombardovania, podnet na Generálnu prokuratúru.
Generálna prokuratúra podanie zamietla…