{"id":1310,"date":"2026-04-12T09:23:40","date_gmt":"2026-04-12T07:23:40","guid":{"rendered":"https:\/\/bratzabrata.eu\/?p=1310"},"modified":"2026-04-12T10:46:13","modified_gmt":"2026-04-12T08:46:13","slug":"hladanie-ramspas-navrat-232-divizie-ramentsy","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/bratzabrata.eu\/index.php\/2026\/04\/12\/hladanie-ramspas-navrat-232-divizie-ramentsy\/","title":{"rendered":"H\u013eadanie RamSpas .:. N\u00e1vrat 232. div\u00edzie Ramentsy"},"content":{"rendered":"

<\/p>\n

V Knihe pamiatok s\u00fa inform\u00e1cie o obyvate\u013eoch Ramenskoye, ktor\u00ed bojovali v tejto div\u00edzii a zomreli, a zd\u00e1 sa, \u017ee to nie je t\u00e9ma na h\u013eadanie nezvestn\u00fdch.<\/span><\/span><\/span><\/p>\n

<\/p>\n

Hovor\u00edm v\u0161ak aj o t\u00fdch, ktor\u00ed boli ocenen\u00ed posmrtne, a ich pr\u00edbuzn\u00ed o tom pravdepodobne nevedia.<\/span><\/span> Za\u010dnem tak\u00fdmto ocenen\u00edm.<\/span><\/span> Navy\u0161e, ak by rodina vojaka h\u013eadala inform\u00e1cie o \u0148om na webov\u00fdch str\u00e1nkach ministerstva obrany, nemusela by ich n\u00e1js\u0165, preto\u017ee dokumenty k oceneniu boli nespr\u00e1vne vyplnen\u00e9.<\/span><\/span><\/span><\/p>\n

<\/p>\n

Z hl\u00e1senia o nenahradite\u013en\u00fdch strat\u00e1ch 797. streleck\u00e9ho pluku 232. streleckej div\u00edzie: \u201eVojak \u010cervenej arm\u00e1dy, strelec Nikifor Matvejevi\u010d Baranov, naroden\u00fd v roku 1908, rod\u00e1k z Ramensk\u00e9ho okresu Moskovskej oblasti, povolan\u00fd do Ramensk\u00e9ho RVC, zabit\u00fd 17. novembra 1944, pochovan\u00fd na v\u00fdchodnom okraji obce Berzek v Ma\u010farsku. Jeho man\u017eelka Evdokia Akimovna b\u00fdvala na stanici Udelnaja, 3. Ju\u017en\u00fd Tupik.\u201c<\/span><\/span> Z h\u00e1rku s vyznamenan\u00edm: \u201eNikita Matvejevi\u010d Baranov, vojak \u010cervenej arm\u00e1dy, strelec v 2. rote 797. streleck\u00e9ho pluku 232. streleckej div\u00edzie. Naroden\u00fd v roku 1908. Odveden\u00fd Ramensk\u00fdm RVC, do \u010cervenej arm\u00e1dy vst\u00fapil 21. okt\u00f3bra 1941. Vo Vlasteneckej vojne od okt\u00f3bra 1943, 1. ukrajinsk\u00fd front, od febru\u00e1ra 1944, 2. ukrajinsk\u00fd front, 232. streleck\u00e1 div\u00edzia, 797. streleck\u00fd pluk. Bal bol zranen\u00fd 29. augusta 1944, padol v boji 18. novembra 1944. Predt\u00fdm nebol ocenen\u00fd. Je nominovan\u00fd na Rad vlasteneckej vojny 2. triedy.\u201c<\/span><\/span><\/span><\/p>\n

<\/p>\n

Stru\u010dn\u00fd popis \u010dinu: \u201eV bitke o dedinu Berzek 18. novembra 1944 s\u00fadruh Baranov preuk\u00e1zal bezkonkuren\u010dn\u00fa odvahu a stato\u010dnos\u0165. Pod \u0165a\u017ekou nepriate\u013eskou pa\u013ebou postupoval vpred, strhol so sebou zvy\u0161ok svojich vojakov, vnikol do nepriate\u013esk\u00fdch z\u00e1kopov a zapojil sa do boja zbl\u00edzka, pri\u010dom zabil dvoch nepriate\u013esk\u00fdch gu\u013eometn\u00edkov a zomrel hrdinskou smr\u0165ou.\u201c<\/span><\/span> Vyznamenanie podp\u00edsal velite\u013e pluku, gardov\u00fd podplukovn\u00edk Titov, takmer dva mesiace po smrti vojaka \u2013 13. janu\u00e1ra 1945. 21. janu\u00e1ra ho podp\u00edsal velite\u013e div\u00edzie, gardov\u00fd plukovn\u00edk Tsalaj, a 5. febru\u00e1ra velite\u013e 51. streleck\u00e9ho zboru, gardov\u00fd gener\u00e1lmajor Rumyantsev.<\/span><\/span> 9. febru\u00e1ra 1945 Rozkazom 51. streleck\u00e9ho zboru 40. arm\u00e1dy 2. ukrajinsk\u00e9ho frontu bol vojak Nikita Matvejevi\u010d Baranov ocenen\u00fd R\u00e1dom vlasteneckej vojny 2. triedy.<\/span><\/span> Dva a pol mesiaca po jeho smrti.<\/span><\/span> Tento rozkaz bol jedin\u00fd, ktor\u00fd sa dal odovzda\u0165 rodine zosnul\u00e9ho.<\/span><\/span> Bol zaslan\u00fd Baranovovej man\u017eelke?<\/span><\/span> Nie som si ist\u00fd.<\/span><\/span><\/span><\/p>\n

<\/p>\n

V Pam\u00e4tnej knihe a spr\u00e1ve o strat\u00e1ch je Baranov uveden\u00fd ako Nikifor a v dokumentoch o vyznamenan\u00ed ako Nikita, ale tie boli dokon\u010den\u00e9 a\u017e po smrti vojaka a chyba s najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou spo\u010d\u00edva pr\u00e1ve tam.<\/span><\/span> Preto m\u00f4\u017eem predpoklada\u0165, \u017ee sa jeho rodina o tomto posmrtnom vyznamenan\u00ed nikdy nedozvedela.<\/span><\/span><\/span><\/p>\n

<\/p>\n

B\u00f6rzek<\/a> je dedina 12-14 km juhov\u00fdchodne od Mi\u0161kolca v Ma\u010farsku.<\/span><\/span> Na obecnom cintor\u00edne sa nach\u00e1dza sovietsky vojensk\u00fd cintor\u00edn.<\/span><\/span> Ofici\u00e1lne je tam pochovan\u00fdch 95 na\u0161ich padl\u00fdch vojakov, ale skuto\u010dn\u00fd po\u010det nie je zn\u00e1my.<\/span><\/span> Neexistuje \u017eiadny zoznam pochovan\u00fdch.<\/span><\/span> Fotografia z 90. rokov 20. storo\u010dia zobrazuje mal\u00fa, menej ako 1,5 metra vysok\u00fa, bet\u00f3nov\u00fa pyram\u00eddu s hviezdou, dos\u0165 zanedban\u00fa.<\/span><\/span> Neviem poveda\u0165, v akom stave je cintor\u00edn teraz.<\/span><\/span><\/span><\/p>\n

<\/p>\n

Baranov v\u0161ak nebol jedin\u00fdm obyvate\u013eom Ramensk\u00e9ho, ktor\u00fd bojoval v tejto div\u00edzii a nikdy sa z vojny nevr\u00e1til.<\/span><\/span> D\u00e1tumy ich \u00famrt\u00ed a miesta pohrebov s\u00fa zn\u00e1me, ale ko\u013eko \u013eud\u00ed dnes vie, kde a ako bojovali?<\/span><\/span> 232. streleck\u00e1 div\u00edzia bola sformovan\u00e1 v Bijsku v decembri 1941 ako 453. streleck\u00e1 div\u00edzia a stala sa s\u00fa\u010das\u0165ou akt\u00edvnej arm\u00e1dy 3. j\u00fala 1942. Neviem poveda\u0165, kedy obyvatelia Ramensk\u00e9ho pri\u0161li.<\/span><\/span> Mo\u017eno po\u010das jej formovania, alebo mo\u017eno ke\u010f div\u00edzia dorazila do Vorone\u017ea koncom m\u00e1ja 1943 pod velen\u00edm podplukovn\u00edka I. I. Ulitina.<\/span><\/span> Uk\u00e1zalo sa, \u017ee to bola prakticky jedin\u00e1 plne sformovan\u00e1 sovietska vojensk\u00e1 form\u00e1cia na pr\u00edstupoch k mestu.<\/span><\/span><\/span><\/p>\n

<\/p>\n

Od 3. j\u00fala 1942 div\u00edzia z\u00farivo bojovala pri obrane Vorone\u017ea a Semilukovsk\u00e9ho prechodu cez Don.<\/span><\/span> Do 7. j\u00fala bola definit\u00edvne n\u00faten\u00e1 ust\u00fapi\u0165 a od augusta 1942 sa upevnila 20 kilometrov severne od Vorone\u017ea na l\u00ednii Don, kde bojovala a\u017e do janu\u00e1ra 1943.<\/span><\/span><\/span><\/p>\n

<\/p>\n

10. janu\u00e1ra 1943 sa div\u00edzia stiahla zo svojich poz\u00edci\u00ed a po 50-kilometrovom pochode na juh pozd\u013a\u017e rieky Don bola 23. janu\u00e1ra 1943 nasaden\u00e1 do prielomu po\u010das oper\u00e1cie Vorone\u017e-Kastornoje.<\/span><\/span> Boje boli mimoriadne \u0165a\u017ek\u00e9.<\/span><\/span> V bitke o Ko\u010detovku juhoz\u00e1padne od Vorone\u017ea boli dva pluky div\u00edzie takmer \u00faplne zni\u010den\u00e9.<\/span><\/span> Nemci ust\u00fapili, ale div\u00edzia pokra\u010dovala v prenasledovan\u00ed bez kontaktu s nepriate\u013eom.<\/span><\/span> Je mo\u017en\u00e9, \u017ee ramensk\u00e9 jednotky sa mohli k div\u00edzii pripoji\u0165 s posilov\u00fdmi rotami, aby tieto straty nahradili.<\/span><\/span> Boje sa obnovili a\u017e v polovici febru\u00e1ra 1943. Odrezan\u00e1 od svojho tyla a bez mun\u00edcie utrpela div\u00edzia obrovsk\u00e9 straty v bojoch o ka\u017ed\u00fa ob\u00fdvan\u00fa oblas\u0165.<\/span><\/span> 26. febru\u00e1ra prekro\u010dila hranicu s Ukrajinou a viedla \u0165a\u017ek\u00e9 \u00fato\u010dn\u00e9 boje a\u017e do polovice marca 1943. Vo febru\u00e1ri a marci 1943 Nemci podnikli proti\u00fatok, ale div\u00edzia si udr\u017eala svoje poz\u00edcie severov\u00fdchodne od Sumy, kde zostala a\u017e do augusta.<\/span><\/span> Ne\u010faleko z\u00farila bitka pri Kursku, ale div\u00edzia sa do jej akt\u00edvnych bojov nezapojila.<\/span><\/span> V tom \u010dase u\u017e v div\u00edzii bojovali Ivan Kazakov a Kirill Podstavkin.<\/span><\/span> Mo\u017eno v nej bojoval aj Vladimir Rodionov (alebo Radionov), povolan\u00fd v roku 1942, ale nem\u00f4\u017eem to s istotou potvrdi\u0165.<\/span><\/span> Nikifor Baranov bol v tom \u010dase bu\u010f st\u00e1le v z\u00e1lo\u017enom pluku, alebo sl\u00fa\u017eil v nejakej zadnej jednotke.<\/span><\/span> V jeho vyznamenan\u00ed je uveden\u00e9, \u017ee sl\u00fa\u017eil vo Vlasteneckej vojne, t. j.<\/span><\/span> na fronte, od okt\u00f3bra 1943. Tento d\u00e1tum v\u0161ak m\u00f4\u017ee by\u0165 jednoducho d\u00e1tumom jeho pr\u00edchodu do div\u00edzie.<\/span><\/span><\/span><\/p>\n

<\/p>\n

Po\u010das oper\u00e1cie Sumy-Pryluky div\u00edzia prelomila dobre pripraven\u00fa nemeck\u00fa obranu a spustila ofenz\u00edvu juhov\u00fdchodne od Sumy.<\/span><\/span> V oblasti dediny Bol\u2019shij Bobryk (v ukrajin\u010dine \u201eVe\u013ek\u00fd\u201c) viedli hlavn\u00e9 bojov\u00e9 oper\u00e1cie 794. a 797. pluk od 12. do 16. augusta, ale ich akcie nazna\u010duj\u00fa celkov\u00fa z\u00e1va\u017enos\u0165 bojov.<\/span><\/span><\/span><\/p>\n

<\/p>\n

Z bojov\u00e9ho denn\u00edka 232. streleckej div\u00edzie: \u201e\u2026797. streleck\u00fd pluk bez 3. pr\u00e1poru opustil 11. augusta o 8:00 les z\u00e1padne od Dumovky smerom na Bol. Bobrik a post\u00fapil na v\u00fdchodiskov\u00fa l\u00edniu pre ofenz\u00edvu\u2026 Nepriate\u013e sa zakopal na svahoch v\u00fd\u0161in z\u00e1padne od Bol. Bobrik, polo\u017eil nieko\u013eko m\u00ednov\u00fdch pol\u00ed a ako prirodzen\u00fa prek\u00e1\u017eku mal pred sebou potok s mo\u010diarom, na ktor\u00fd sa dalo \u013eahko strie\u013ea\u0165. Po prekonan\u00ed t\u00fdchto prek\u00e1\u017eok sa 797. streleck\u00fd pluk s delostreleckou podporou pribl\u00ed\u017eil k SVH, prekonal nepriate\u013esk\u00fd odpor, dobyl SVH a prenasleduj\u00fac nepriate\u013ea vnikol do SVH Kamennoje, pri\u010dom zajal trofeje a zajatcov. 11. augusta o 20:00 nepriate\u013e podnikol proti\u00fatok proti 2. streleck\u00e9mu pluku v SVH, pri\u010dom proti\u00fatok podporil pa\u013ebou 6 tankov a 3 samohybn\u00fdch diel z v\u00fd\u0161ky 212,1, ale bol ne\u00faspe\u0161n\u00fd a stiahol sa. V noci 12. augusta nepriate\u013e doviedol a\u017e pr\u00e1por pechoty\u2026\u201c do oblasti h\u00e1ja juhoz\u00e1padne od \u0161t\u00e1tneho statku Kamennoje a 12. augusta o 6:25 s podporou delostreleckej a tankovej pa\u013eby z v\u00fd\u0161in 212.1.<\/span><\/span> div\u00edzie podnikla proti\u00fatok na oba \u0161t\u00e1tne statky.<\/span><\/span> Nepriate\u013esk\u00fd proti\u00fatok na \u0161t\u00e1tny statok bol odrazen\u00fd pa\u013ebou 2. streleck\u00e9ho pr\u00e1poru, ale v oblasti \u0161t\u00e1tneho statku Kamennoje sa nepriate\u013eovi podarilo obk\u013e\u00fa\u010di\u0165 1. streleck\u00fd pr\u00e1por.<\/span><\/span> Velite\u013e 1. streleck\u00e9ho pr\u00e1poru, kapit\u00e1n Koza\u010denko, zastavil na\u0161u delostreleck\u00fa pa\u013ebu na \u0161t\u00e1tny statok Kamennoje a prin\u00fatil nepriate\u013ea ust\u00fapi\u0165.<\/span><\/span> N\u00e1sledn\u00fd pe\u0161\u00ed \u00fatok zatla\u010dil nepriate\u013ea s \u0165a\u017ek\u00fdmi stratami\u2026 \u2026764. streleck\u00fd pluk pod neust\u00e1lou delostreleckou, m\u00ednometnou a \u0165a\u017ekou pa\u013ebou z pu\u0161iek a gu\u013eometov post\u00fapil a zakopal sa 300 metrov v\u00fdchodne od dia\u013enice Verch.<\/span><\/span> Syrovatka, Grebennikovka.<\/span><\/span> \u2026Skromn\u00fd \u00faspech div\u00edzie od 12. do 16. augusta 1943 nebol z\u00e1sluhou len nepriate\u013ea, ke\u010f\u017ee viac ako dva pluky 68. pe\u0161ej div\u00edzie br\u00e1nili vopred pripraven\u00fa l\u00edniu tiahnucu sa pozd\u013a\u017e velite\u013estva v\u00fd\u0161iny a h\u00e1je, ale aj predov\u0161etk\u00fdm k \u0165a\u017ek\u00fdm strat\u00e1m, ktor\u00e9 jednotky div\u00edzie utrpeli v prudk\u00fdch a krvav\u00fdch bojoch\u2026\u201c Ramensk\u00e9 jednotky zahynuli v t\u00fdchto prudk\u00fdch a krvav\u00fdch bojoch. Zo spr\u00e1vy o nenahradite\u013en\u00fdch strat\u00e1ch 764. streleck\u00e9ho pluku 232. streleckej div\u00edzie: \u201eKazakov Ivan Vasilievi\u010d, vojak, strelec. Narodil sa v roku 1904 v dedine Tromk (mo\u017eno Tro\u0161kovo), Ramensk\u00fd okres, Moskovsk\u00e1 oblas\u0165. Naverbovan\u00fd Ramensk\u00fdm okresn\u00fdm vojensk\u00fdm komisari\u00e1tom. Zahynul 14. augusta 1943 na k\u00f3te 199,7, severn\u00e1 dedina Bobrik, Krasnopo\u013esk\u00fd okres, Sumsk\u00e1 oblas\u0165. Jeho man\u017eelka, Agrafina Ivanovna, \u017eila v dedine Tromk, Ramensk\u00fd okres. \u201ePodstavkin, Kilil Iosifovi\u010d, vojak, strelec. Narodil sa v roku 1915 v Bronniciach. Odveden\u00fd Bronnick\u00fdm okresn\u00fdm vojensk\u00fdm komisari\u00e1tom.\u201c<\/span><\/span> Zabit\u00fd 15. augusta 1943 vo v\u00fd\u0161ke 199,7, severn\u00e1 dedina Bobrik, Krasnopolsk\u00fd okres, Sumsk\u00fd kraj.<\/span><\/span> Jeho man\u017eelka \u013dudmila Konstantinovna b\u00fdvala v Bronnitsy na Kozhurnovskej ulici 51.\u201c<\/span><\/span><\/span><\/p>\n

<\/p>\n

K\u00f3ta 199,7, kde zomreli, sa nach\u00e1dza severne od dediny Bol. Bobrik a v\u00fdchodne od dia\u013enice Verch. Syrovatka \u2013 Grebennikovka.<\/span><\/span><\/span><\/p>\n

<\/p>\n

V s\u00fa\u010dasnosti sa v dedine Velykyj Bobryk nach\u00e1dza masov\u00fd hrob s pozostatkami 201 obet\u00ed.<\/span><\/span> Medzi pochovan\u00fdmi s\u00fa aj Kazakov aj Podstavkin.<\/span><\/span> Hrob sa nach\u00e1dza v strede dediny, oproti majest\u00e1tnemu kostolu Nanebovst\u00fapenia P\u00e1na \u2013 klenotu cirkevnej architekt\u00fary Sumskej oblasti.<\/span><\/span> Je v dobrom stave a dobre udr\u017eiavan\u00fd.<\/span><\/span><\/span><\/p>\n

<\/p>\n

Div\u00edzia sa potom z\u00fa\u010dastnila oslobodenia mesta Sumy, za \u010do dostala 2. septembra 1943 n\u00e1zov \u201eSumy\u201c.<\/span><\/span> Za \u00fa\u010das\u0165 na osloboden\u00ed Kyjeva 6. okt\u00f3bra 1943 bola premenovan\u00e1 na \u201eKyjev\u201c.<\/span><\/span> 6. janu\u00e1ra 1944 za dobytie Bielej Cerkvi bola vyznamenan\u00e1 R\u00e1dom \u010derven\u00e9ho praporu, \u010d\u00edm sa stala zn\u00e1mou ako div\u00edzia \u010derven\u00e9ho praporu.<\/span><\/span> 14. marca 1944 jej bol udelen\u00fd R\u00e1d Bohdana Chmelnick\u00e9ho 2. stup\u0148a, 18. marca 1944 R\u00e1d Suvorova 2. stup\u0148a a 26. marca 1944 R\u00e1d Lenina.<\/span><\/span> Tak\u00e1 bola sl\u00e1vna div\u00edzia, v ktorej bojovali vojaci z Ramenskej div\u00edzie.<\/span><\/span> A v tejto sl\u00e1ve spo\u010d\u00edva ich krv a ich \u017eivoty.<\/span><\/span><\/span><\/p>\n

<\/p>\n

28. augusta 1944 div\u00edzia pre\u0161la do ofenz\u00edvy po\u010das Jasko-ki\u0161i\u0148ovskej oper\u00e1cie a po\u010das druhej polovice septembra postupovala k dobre opevnenej, d\u00f4le\u017eitej karpatskej pevnosti Dedi, ktor\u00fa prerazila za\u010diatkom okt\u00f3bra 1944.<\/span><\/span><\/span><\/p>\n

Po vstupe na ma\u010farsk\u00e9 \u00fazemie bojovala \u0165a\u017ek\u00e9 boje o Ny\u00edregyh\u00e1za a potom o Mi\u0161kolc, kde 18. novembra zomrel Nikifor Baranov.<\/span><\/span><\/span><\/p>\n

<\/p>\n

Bola to len mal\u00e1 epiz\u00f3da v bojovej hist\u00f3rii div\u00edzie, ale v tak\u00fdchto zdanlivo bezv\u00fdznamn\u00fdch bitk\u00e1ch padlo to\u013eko vojakov.<\/span><\/span> Bojov\u00fd denn\u00edk div\u00edzie jej venuje len nieko\u013eko riadkov: \u201e18. novembra 1944. Cie\u013e: pokra\u010dova\u0165 v ofenz\u00edve, prekro\u010di\u0165 rieku Gernad a do konca d\u0148a doby\u0165 l\u00edniu od zna\u010dky 116, Al\u0161o-\u017dolca. Po vyslan\u00ed velite\u013eskej v\u00fdcvikovej roty do z\u00e1lo\u017en\u00e9ho sektora 797. streleck\u00e9ho pluku div\u00edzia zlomila odpor a do konca 17. novembra 1944 dobyla Berzek\u2026\u201c<\/span><\/span><\/span><\/p>\n

<\/p>\n

Po\u010das decembra 1944 div\u00edzia prekro\u010dila hranice do \u010ceskoslovenska, kde sa okam\u017eite zaplietla do \u0165a\u017ek\u00fdch bojov.<\/span><\/span> Za viac ako mesiac pre\u0161la len asi 100 kilometrov.<\/span><\/span> Koncom janu\u00e1ra 1945 vtrhla do predmestia Lu\u010denca, nieko\u013eko dn\u00ed viedla pouli\u010dn\u00e9 boje a potom postupovala na severoz\u00e1pad smerom na Zvolen, kde bojovala \u0161tyri t\u00fd\u017edne.<\/span><\/span><\/span><\/p>\n

<\/p>\n

V t\u00fdchto bojoch padol \u010fal\u0161\u00ed obyvate\u013e Ramensk\u00e9ho.<\/span><\/span> Z hl\u00e1senia o strat\u00e1ch 797. pluku 232. streleckej div\u00edzie: \u201eVladimir Jakovlevi\u010d Radionov, mlad\u0161\u00ed poru\u010d\u00edk, velite\u013e \u010daty, 3. rota. Naroden\u00fd v roku 1924 v dedine Baljatino, Ramensk\u00fd okres, Moskovsk\u00e1 oblas\u0165. Povolan\u00fd Ramensk\u00fdm RVC v roku 1942. Padol 16. febru\u00e1ra 1945, pochovan\u00fd v dedine M\u00edtna, Zvolensk\u00e1 obla\u0165, \u010ceskoslovensko.\u201c<\/span><\/span> Jeho matka, Feodosia Artemovna, tie\u017e \u017eila v Baljatine.<\/span><\/span><\/span><\/p>\n

<\/p>\n

Takto je op\u00edsan\u00fd de\u0148 smrti Vladimira Radionova v bojovom denn\u00edku 797. streleck\u00e9ho pluku: \u201e16. febru\u00e1ra. Po\u010das noci nepriate\u013e viedol sporadick\u00fa pa\u013ebu z gu\u013eometov, delostrelectva a m\u00ednometov na na\u0161u predn\u00fa l\u00edniu. R\u00e1no nepriate\u013e kl\u00e1dol na\u0161im postupuj\u00facim jednotk\u00e1m len mal\u00fd palebn\u00fd odpor. Do 12:00 na\u0161e jednotky \u00faplne vy\u010distili dedinu Sto\u017eok od nepriate\u013ea a pokra\u010dovali v postupe, do konca d\u0148a boli na l\u00ednii: nemenovan\u00fd kopec, 600 metrov severoz\u00e1padne od Sto\u017eku. Ke\u010f\u017ee sa pluk stretol so siln\u00fdm odporom, zapojil sa do boja, ktor\u00e9ho v\u00fdsledkom bola smr\u0165 a\u017e 20 nepriate\u013esk\u00fdch vojakov a d\u00f4stojn\u00edkov a zajatie jedn\u00e9ho.\u201c<\/span><\/span> Niekde v \u00fato\u010dnej l\u00ednii viedol mlad\u0161\u00ed poru\u010d\u00edk Radionov svoju \u010datu do boja.<\/span><\/span> Bola to jeho posledn\u00e1 bitka.<\/span><\/span> Ako zomrel?<\/span><\/span> Mo\u017eno od gu\u013eky, mo\u017eno od \u0161rapnelu \u2013 teraz sa to ned\u00e1 poveda\u0165.<\/span><\/span> Div\u00edzny cintor\u00edn sa nach\u00e1dzal v dedine M\u00edtna, priradenej k samostatn\u00e9mu zdravotn\u00edckemu pr\u00e1poru div\u00edzie.<\/span><\/span> Telo d\u00f4stojn\u00edka bolo poslan\u00e9 tam na pochovanie.<\/span><\/span> Tento z\u00e1pis je v pohrebnej knihe pluku.<\/span><\/span><\/span><\/p>\n

Od roku 1952 sa pohrebisk\u00e1 zceluj\u00fa a vo Zvolene<\/a> (dnes na Slovensku) bol vybudovan\u00fd ve\u013ek\u00fd vojnov\u00fd pam\u00e4tn\u00edk.<\/span><\/span> Pozostatky na\u0161ich padl\u00fdch boli znovu pochovan\u00e9 pr\u00e1ve tam.<\/span><\/span> Pri tomto pam\u00e4tn\u00edku s\u00fa pochovan\u00ed sovietski a rumunsk\u00ed vojaci, na vlastn\u00fdch pozemkoch s vlastn\u00fdmi pam\u00e4tn\u00edkmi.<\/span><\/span> Je tu viac ako 17 000<\/strong> <\/span>na\u0161ich vojakov.<\/span><\/span> Samozrejme, nie v\u0161etky ich men\u00e1 s\u00fa zn\u00e1me.<\/span><\/span> Vladimir Radionov<\/strong> na zozname nie je.<\/span><\/span> Ale je tu poru\u010d\u00edk Kolesnikov<\/strong>, ktor\u00fd zomrel 14. febru\u00e1ra 1945. Bol uveden\u00fd v tej istej spr\u00e1ve ako Radionov a rovnako ako Vladimir bol pochovan\u00fd na M\u00edtnej.<\/span><\/span> Preto s\u00fa aj jeho pozostatky tam, pri pam\u00e4tn\u00edku vo Zvolene.<\/span><\/span><\/span><\/p>\n

<\/p>\n

Len si neviem s istotou poveda\u0165, ako sa p\u00ed\u0161e priezvisko mlad\u0161ieho poru\u010d\u00edka.<\/span><\/span> V niektor\u00fdch dokumentoch je uveden\u00fd ako Rodionov, v in\u00fdch ako RADionov.<\/span><\/span> Napr\u00edklad je vyl\u00fa\u010den\u00fd zo zoznamov \u010cervenej arm\u00e1dy ako Rodionov a takto je uveden\u00fd aj v Knihe pamiatky.<\/span><\/span><\/span><\/p>\n

<\/p>\n

<\/p>\n

<\/p>\n

<\/p>\n

<\/p>\n

<\/p>\n

<\/p>\n

P\u00e1trajte po svojich bl\u00edzkych!<\/span><\/span> K\u00f3pie arch\u00edvnych dokumentov s\u00fa v Mestskom \u00fastave RamSpas.<\/span><\/span> Tel.: 8-496-46-50-330, Alexander Vasilievi\u010d Gorba\u010dov<\/strong>.<\/span><\/span> V\u0161etky materi\u00e1ly o p\u00e1tran\u00ed po padl\u00fdch s\u00fa dostupn\u00e9 na webovej str\u00e1nke http:\/\/gorbachovav.my1.ru\/<\/a><\/span><\/span><\/span><\/p>\n

Zdroj: https:\/\/gorbachovav.my1.ru<\/a><\/p>\n

\n

V Knihe pamiatok s\u00fa inform\u00e1cie o obyvate\u013eoch Ramenskoye, ktor\u00ed bojovali v tejto div\u00edzii a zomreli, a zd\u00e1 sa, \u017ee to nie je t\u00e9ma na h\u013eadanie nezvestn\u00fdch. Hovor\u00edm v\u0161ak aj o … \u010c\u00edtaj \u010falej …<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":1317,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"wikipediapreview_detectlinks":true,"footnotes":""},"categories":[11],"tags":[],"class_list":["post-1310","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-clanky","entry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/bratzabrata.eu\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1310","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/bratzabrata.eu\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/bratzabrata.eu\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/bratzabrata.eu\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/bratzabrata.eu\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1310"}],"version-history":[{"count":13,"href":"https:\/\/bratzabrata.eu\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1310\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1324,"href":"https:\/\/bratzabrata.eu\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1310\/revisions\/1324"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/bratzabrata.eu\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/1317"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/bratzabrata.eu\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1310"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/bratzabrata.eu\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1310"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/bratzabrata.eu\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1310"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}