{"id":1339,"date":"2026-04-16T17:01:58","date_gmt":"2026-04-16T15:01:58","guid":{"rendered":"https:\/\/bratzabrata.eu\/?p=1339"},"modified":"2026-04-16T17:23:09","modified_gmt":"2026-04-16T15:23:09","slug":"berlinska-operacia-16-aprila-8-maja-1945","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/bratzabrata.eu\/index.php\/2026\/04\/16\/berlinska-operacia-16-aprila-8-maja-1945\/","title":{"rendered":"Berl\u00ednska oper\u00e1cia 16. apr\u00edla \u2013 8.m\u00e1ja 1945"},"content":{"rendered":"

Bitka o Berl\u00edn<\/strong> alebo Berl\u00ednska strategick\u00e1 \u00fato\u010dn\u00e1 oper\u00e1cia bola jednou z posledn\u00fdch bitiek na v\u00fdchodnom fronte, po\u010das druhej svetovej vojny. Po\u010das nej dva sovietske fronty za\u00fato\u010dili na oblas\u0165 Berl\u00edna z v\u00fdchodu a juhu, zatia\u013e \u010do tret\u00ed obi\u0161iel hlavn\u00e9 nemeck\u00e9 poz\u00edcie a udrel na mesto zo severu. Bitka sa za\u010dala 16. apr\u00edla 1945, Berl\u00edn kapituloval 2. m\u00e1ja 1945, dva dni po Hitlerovej samovra\u017ede. Boje v\u0161ak pokra\u010dovali severoz\u00e1padne a juhoz\u00e1padne od mesta a\u017e do 8. m\u00e1ja 1945, kedy nemeck\u00e9 vojsk\u00e1 podp\u00edsali bezpodmiene\u010dn\u00fa kapitul\u00e1ciu. Viacer\u00e9 nemeck\u00e9 jednotky toto ignorovali a pok\u00fa\u0161ali sa prebi\u0165 na z\u00e1pad, aby sa nemuseli vzda\u0165 Sovietom.<\/p>\n

Postup k Berl\u00ednu
\nSovietske delostrelectvo pred Berl\u00ednom<\/h4>\n

V noci z 14. na 15. apr\u00edla 1945 uskuto\u010dnili oddiely \u010cervenej arm\u00e1dy prv\u00e9 \u00fato\u010dn\u00e9 akcie s cie\u013eom odhali\u0165 poz\u00edcie nepriate\u013ea a zamera\u0165 na ne svoje delostrelectvo. Hlavn\u00fd \u00fatok sa za\u010dal v noci 16. apr\u00edla o 4. hodine r\u00e1no.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Na \u00faseku \u017dukovovho 1. bielorusk\u00e9ho frontu<\/strong>, v okol\u00ed predmostia pri Kustrine, najprv za\u010dala 35 min\u00fat trvaj\u00faca mohutn\u00e1 delostreleck\u00e1 pr\u00edprava asi 9 000 tis\u00edc diel a 1500 raketometov ka\u0165u\u0161a. I\u0161lo o jednu z najsilnej\u0161\u00edch delostreleck\u00fdch pr\u00edprav, porovnate\u013en\u00fa s pa\u013ebou vedenou po\u010das naj\u0165a\u017e\u0161\u00edch bitiek prvej svetovej vojny. \u017dukov s\u00fastredil 295 kan\u00f3nov na 1 km frontu. Jeho delostrelci vyp\u00e1lili vy\u0161e 7 mili\u00f3nov gran\u00e1tov, m\u00edn a rakiet[7]. Pa\u013eba mala pod\u013ea o\u010dak\u00e1vania celkom zni\u010di\u0165 prv\u00fa l\u00edniu nemeckej obrany, Heinrici v\u0161ak prepokladal tak\u00fdto krok nepriate\u013ea a noc pred \u00fatokom rozhodol tieto svoje poz\u00edcie dr\u017ean\u00e9 jednotkami 9. arm\u00e1dy Theodora Buseho vypr\u00e1zdni\u0165, tak\u017ee nemeck\u00e9 straty neboli \u0165a\u017ek\u00e9. Druhou f\u00e1zou \u00fatoku bol netradi\u010dn\u00fd postup sovietskych \u00fadern\u00fdch jednotiek v pozad\u00ed so 140 svietiacimi protilietadlov\u00fdmi svetlometmi, ktor\u00e9 mali oslepova\u0165 Nemcov. Svetlomety v\u0161ak neboli efekt\u00edvne a iba u\u013eah\u010dovali zameriavanie a stre\u013ebu nemeck\u00fdm obrancom. Sovietsky \u00fatok sa v oblasti Seelowsk\u00fdch v\u00fd\u0161in nieko\u013eko kilometrov za Odrou v\u00fdznamne spomalil. Obe strany sa pri tom sna\u017eili vies\u0165 energick\u00e9 oper\u00e1cie, sovietske \u00fatoky \u010dasto striedali lok\u00e1lne nemeck\u00e9 proti\u00fatoky. Nemci tu mali vo vhodnom ter\u00e9ne vybudovan\u00fa hlboko \u010dlenen\u00fa obranu opieraj\u00facu sa o okolit\u00e9 pahorky. Odhodlan\u00fa obranu jednotiek Wehrmachtu, Waffen-SS, Volkssturmu aj Hitlerjugend umoc\u0148oval strach z vojsk \u010cervenej arm\u00e1dy, ako i zo samotn\u00e9ho Hitlera, ktor\u00fd nariadil v\u0161etk\u00fdch \u201ezbabelcov\u201c na mieste popravi\u0165. Popravy obesen\u00edm a strie\u013eanie sa nevyhlo ani nemeck\u00fdm civilistom, ktor\u00ed sa chceli vyhn\u00fa\u0165 \u201etot\u00e1lnej mobiliz\u00e1cii\u201c, alebo t\u00fdm, ktor\u00ed vyvesili biele vlajky. 17. apr\u00edla sa s\u00edce \u017dukovovi podarilo prelomi\u0165 nemeck\u00fa obranu na Seelowsk\u00fdch v\u00fd\u0161in\u00e1ch, no pri \u010fal\u0161om postupe ho zastavili opevnen\u00e9 poz\u00edcie LIV. tankov\u00e9ho zboru Karla Weidlinga. Zni\u010duj\u00face boje trvali do 19. apr\u00edla, kedy za\u010dala nemeck\u00e1 obrana zahlten\u00e1 silnej\u0161\u00edm nepriate\u013eom kolabova\u0165.<\/p>\n

Druh\u00fd smer sovietskeho \u00fatoku mar\u0161ala Koneva<\/strong> sa za\u010dal \u010falej na juhov\u00fdchode, dvojhodinovou delostreleckou pr\u00edpravou, po ktorej nasledoval \u00fatok 5 v\u0161evojskov\u00fdch a 2 tankov\u00fdch arm\u00e1d pod kryt\u00edm dymovej clony. U\u017e v poobed\u0148aj\u0161\u00edch hodin\u00e1ch sovietski \u017eenisti postavili nieko\u013eko 60 tonov\u00fdch mostov cez Nisu, po ktor\u00fdch mohla na predmostie na druhom brehu prech\u00e1dza\u0165 i \u0165a\u017ek\u00e1 technika. Sovietskym jednotk\u00e1m sa podarilo prelomi\u0165 poz\u00edcie 4. tankovej arm\u00e1dy a<\/p>\n

18. apr\u00edla<\/strong> sa dosta\u0165 ku Spr\u00e9ve. Stalin spokojn\u00fd s tak\u00fdmto r\u00fdchlym postupom dovolil Konevovi oto\u010di\u0165 svoje vojsk\u00e1 na Berl\u00edn. Od Spr\u00e9vy vyrazili Konevove jednotky k Berl\u00ednu, kde tvorili ju\u017en\u00fa \u010das\u0165 obk\u013eu\u010duj\u00facich klie\u0161t\u00ed.<\/p>\n

Rokossovsk\u00e9ho 2. bielorusk\u00fd front za\u00fato\u010dil cez Odru 20. apr\u00edla. \u010celila mu nemeck\u00e1 3. tankov\u00e1 arm\u00e1da Hasso von Mantufela. Rokossovskyj prenikol pozd\u013a\u017e nemeck\u00e9ho pobre\u017eia severne od Berl\u00edna a na rieke Labe sa spojil s anglo-americk\u00fdmi vojskami. N\u00e1sledne zmenil smer postupu a udrel na mesto zo severu .<\/p>\n

21. apr\u00edla<\/strong> sa jednotk\u00e1m 3. gardovej tankovej arm\u00e1dy gener\u00e1la Rybalka podarilo prenikn\u00fa\u0165 do oblasti Zossenu, s\u00eddla hlavn\u00e9ho velite\u013estva Wehrmachtu, s najv\u00e4\u010d\u0161ou telef\u00f3nnou centr\u00e1lou v Eur\u00f3pe. Nemci z oblasti pred postupuj\u00facim nepriate\u013eom utiekli tak r\u00fdchlo, \u017ee vojaci ktor\u00ed prenikli do centr\u00e1ly e\u0161te na\u0161li zvoniace telef\u00f3ny.<\/p>\n

22. apr\u00edla 1945<\/strong> usporiadal Adolf Hitler posledn\u00fa opera\u010dn\u00fa poradu, pri ktorej rozhodol stiahnu\u0165 v\u0161etky zost\u00e1vaj\u00face vojsk\u00e1 zo z\u00e1padn\u00e9ho frontu a vrhn\u00fa\u0165 ich proti postupuj\u00facim Sovietom do bojov o Berl\u00edn. Nemeck\u00e1 12. arm\u00e1da gener\u00e1la Walthera Wencka sa n\u00e1sledne obr\u00e1tila na v\u00fdchod a za\u010dala sa ur\u00fdchlene pres\u00fava\u0165 k Berl\u00ednu. Ten v\u0161ak nikdy nedosiahla. V de\u0148 Hitlerovych 56. naroden\u00edn, 20. apr\u00edla 1945, sa sovietske vojsk\u00e1 pribl\u00ed\u017eili k Berl\u00ednu nato\u013eko, \u017ee na\u0148 mohli vies\u0165 delostreleck\u00fa pa\u013ebu.<\/p>\n

24. apr\u00edla<\/strong> sa prv\u00e9 \u017dukovove jednotky dostali na predmestie Berl\u00edna, na juhu Konevove vojsk\u00e1 dosiahli letisko Tempelhof a prekro\u010dili Tetowsk\u00fd kan\u00e1l, \u010d\u00edm bolo dov\u0155\u0161en\u00e9 obk\u013e\u00fa\u010denie mesta. Jednotky ju\u017ene od Berl\u00edna boli rozbit\u00e9 na nieko\u013eko men\u0161\u00edch \u010dast\u00ed. Buseho 9. arm\u00e1da bola obk\u013e\u00fa\u010den\u00e1 v okol\u00ed Halbe. Wenckova 12. arm\u00e1da, ktor\u00e1 sa neust\u00e1le pok\u00fa\u0161ala prebi\u0165 na pomoc Berl\u00ednu, ale bola zastaven\u00e1 silnou obranou 1. ukrajinsk\u00e9ho frontu v oblasti Postupimu. Sch\u00f6rnerova skupina arm\u00e1d Stred bola z bojov o Berl\u00edn celkom vyraden\u00e1 a pok\u00fa\u0161ala sa stiahnu\u0165 cez \u010cesko-Slovensko, aby sa vzdala anglo-americk\u00fdm vojsk\u00e1m. K obrane mesta zostali gener\u00e1lovi Weidlingovi zvy\u0161ky 9. a 3. tankovej arm\u00e1dy a proviz\u00f3rne jednotky zostaven\u00e9 z pr\u00edslu\u0161n\u00edkov pol\u00edcie, protilietadlov\u00e9ho delostrelectva, Hitlerjugend a Volkssturmu. Tieto vojsk\u00e1 o sile asi 85 000 mu\u017eov a ozbrojen\u00fdch \u010dlenov Hitlerjugend boli obk\u013e\u00fa\u010den\u00e9 v priestore s obvodom okolo 100 km. Pr\u00edpravy obrany Berl\u00edna sa za\u010dali v janu\u00e1ri 1945, po prelomen\u00ed nemeckej obrany na Visle. Berl\u00ednsky \u00fasek obrany pozost\u00e1val z mno\u017estva uzavret\u00fdch obrann\u00fdch obvodov a mesta samotn\u00e9ho. Pre riadenie bol vytvoren\u00fd zvl\u00e1\u0161tny \u0161t\u00e1b, zmobilizovan\u00e9 bolo v\u0161etko pr\u00e1ceschopn\u00e9 obyvate\u013estvo, jednotky Volkssturmu a mno\u017estvo vojnov\u00fdch zajatcov. Denne tu bolo pri opev\u0148ovac\u00edch pr\u00e1cach zamestnan\u00fdch asi 100 000 \u013eud\u00ed. Obrana mesta sa opierala o barik\u00e1dy, opevnen\u00e9 suter\u00e9ny posp\u00e1jan\u00e9 priechodmi medzi domami a m\u00ednov\u00e9 polia. Mesto bolo rozdelen\u00e9 na \u00faseky, obrana ka\u017ed\u00e9ho z nich organizovan\u00e1 na princ\u00edpe opern\u00fdch bodov a ohn\u00edsk odporu, ktor\u00e9 sa mohli navz\u00e1jom podporova\u0165 pa\u013ebou i presunmi \u017eivej sily. V centre mesta bola obrana najkoncentrovanej\u0161ia, v\u0161etky kri\u017eovatky boli premenen\u00e9 na barik\u00e1dy. Pre obranu bola vyu\u017eit\u00e1 aj sie\u0165 mestsk\u00fdch prieplavov a rie\u010dnych ramien Spr\u00e9vy. Podobne ako v in\u00fdch \u0165a\u017ek\u00fdch mestsk\u00fdch bitk\u00e1ch sa bojovalo aj v suter\u00e9noch, kan\u00e1loch a metre. Po tom \u010do Nemci pri\u0161li o v\u0161etky letisk\u00e1 v Berl\u00edne a jeho okol\u00ed, ako proviz\u00f3rne letisko pou\u017eili ulicu Unter den Linden.<\/p>\n

Mnoh\u00ed najvy\u0161\u0161\u00ed nacistick\u00ed pohlav\u00e1ri v obav\u00e1ch pred pribli\u017euj\u00facou sa \u010cervenou arm\u00e1dou opustili Berl\u00edn. Na rozdiel od G\u00f6ringa \u010di Himmlera, bol Hitler rozhodnut\u00fd v meste zotrva\u0165, \u010do na mnoh\u00fdch p\u00f4sobilo t\u00fdm, \u017ee situ\u00e1ciu mo\u017eno e\u0161te zvr\u00e1ti\u0165.
\nPoru\u010d\u00edci William Robertson a Alexander Sylva\u0161ko pri stretnut\u00ed americk\u00fdch a sovietskych vojsk na Labe<\/p>\n

25. apr\u00edla 1945<\/strong> sa na Labe pri meste Torgau po prv\u00fdkr\u00e1t stretli Sovieti s americk\u00fdmi jednotkami na sk\u00f4r ur\u010denej demarka\u010dnej l\u00ednii. Boli to vojaci sovietskej 58. gardovej div\u00edzie 5. gardovej arm\u00e1dy 1. ukrajinsk\u00e9ho frontu a vojaci americkej 69. pechotnej div\u00edzie 1. arm\u00e1dy. Prv\u00fd kontakt na americkej strane nadviazal poru\u010d\u00edk Albert Kotzube, veliaci 26 \u010dlennej hliadke. Prv\u00fd sovietsky vojak, ktor\u00e9ho uvideli, bol prieskumn\u00edk na koni. Pri tomto prvom stretnut\u00ed sa sovietski a americk\u00ed vojaci na seba len bez slova pozreli a odi\u0161li. Ofici\u00e1lna sl\u00e1vnos\u0165 sa udiala o 16. hodine poobede. Spojen\u00edm Sovietov so z\u00e1padn\u00fdmi Spojencami boli nemeck\u00e9 sily definit\u00edvne rozdelen\u00e9 na dve \u010dasti.<\/p>\n

Boje v meste<\/h4>\n

Prv\u00e9 boje v predmestiach sa za\u010dali u\u017e 21. apr\u00edla. Vojsk\u00e1 1. bielorusk\u00e9ho a 1. ukrajinsk\u00e9ho frontu za\u010dali hlavn\u00fd \u00fatok na mesto Berl\u00edn 25. apr\u00edla 1945. Do 28. apr\u00edla sovietske vojsk\u00e1 dobyli podstatn\u00fa \u010das\u0165 Berl\u00edna a nasleduj\u00faceho d\u0148a prenikli do stredu mesta.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

Skoro r\u00e1no 29. apr\u00edla<\/strong> Hitler vo svojom bunkri dop\u00edsal svoj z\u00e1vet a uzavrel man\u017eelstvo so svojou dlhoro\u010dnou milenkou Evou Braunovou.<\/p>\n

Toho ist\u00e9ho d\u0148a sa rozhoreli \u0165a\u017ek\u00e9 boje o budovu velite\u013estva Gestapa na Prinz-Albrechtstrasse, ktor\u00fa najprv obsadili sovietske jednotky, ale proti\u00fatok SS ich nesk\u00f4r prin\u00fatil ust\u00fapi\u0165. Ju\u017enej\u0161ie sa jednotk\u00e1m 8. gardovej arm\u00e1dy podarilo prekro\u010di\u0165 kan\u00e1l Landwehr a prenikn\u00fa\u0165 do parku Tiergarten. Berl\u00ednska pos\u00e1dka bola po\u010das celodenn\u00fdch bojov rozdelen\u00e1 na tri izolovan\u00e9 oblasti.<\/p>\n

29. apr\u00edla bolo<\/strong> obsaden\u00e9 ministerstvo vn\u00fatra a sovietska pechota sa dostala do vzdialenosti pol kilometra od budovy R\u00ed\u0161skeho snemu. Obsadenie ministerstva vn\u00fatra bola po z\u00edskan\u00ed Moltkeho mostu druhou f\u00e1zou \u00fatoku na R\u00ed\u0161sky snem. Jeho obsaden\u00edm bol poveren\u00fd 79. streleck\u00fd zbor gener\u00e1la Perevertkina. R\u00ed\u0161sky snem br\u00e1nilo asi 5 000 vojakov Waffen SS, arm\u00e1dy a Volkssturmu. \u0164a\u017ek\u00e9 boje sa rozp\u00fatali najm\u00e4 pred budovou, kde st\u00e1lo nieko\u013eko 88 mm protilietadlov\u00fdch kan\u00f3nov, ktor\u00e9 br\u00e1nili pr\u00edstup z Moltkeho mosta pred tankmi. 30. apr\u00edla vrhli Sovieti do \u00fatoku proti r\u00ed\u0161skemu kancl\u00e9rstvu 150. div\u00edziu. Prv\u00e9 dva \u00fatoky na Reichstag v priebehu d\u0148a uviazli, o tret\u00ed \u00faspe\u0161n\u00fd sa pok\u00fasili a\u017e po silnom delostreleckom ostre\u013eovan\u00ed budovy po 18. hodine. Jedn\u00fdm z d\u00f4vodov ne\u00faspechov predo\u0161l\u00fdch \u00fatokov bola siln\u00e1 pa\u013eba z 2 km vzdialenej flakovej ve\u017ee s 88 mm kan\u00f3nmi bl\u00edzko Berl\u00ednskej ZOO. Po tom \u010do sa sovietskej pechote podarilo dosta\u0165 dovn\u00fatra R\u00ed\u0161skeho snemu ho Nemci zap\u00e1lili, d\u00fafaj\u00fac, \u017ee z nej nepriate\u013e ust\u00fapi. V priebehu bojov sa 4 vojaci Michail Minin, Gazi Zagitov, Alexandr Lisimenko a Alexej Bobrov okolo 22:40 dostali ako prv\u00ed sovietski vojaci s vlajkou na strechu budovy, kde ju vyvesili na mieste jednej z bronzov\u00fdch s\u00f4ch. Vzh\u013eadom na to, \u017ee vlajku vyniesli v tme bez pr\u00edtomnosti fotografov ich \u010din upadol do zabudnutia. Ofici\u00e1lne vlajku na strechu R\u00ed\u0161skeho snemu umiestnili okolo 3:00 r\u00e1no nasleduj\u00faceho d\u0148a ser\u017eanti Michail Jegorov a Meliton Kantaria, ktor\u00ed akt zopakovali za dobr\u00e9ho svetla pred fotografom. Posledn\u00e9 izolovan\u00e9 skupinky Nemcov v budove sa vzdali a\u017e 2. m\u00e1ja.<\/p>\n

30. apr\u00edla<\/strong> Keitel ozn\u00e1mil Hitlerovi, \u017ee Wenckova 12. arm\u00e1da je pod \u0165a\u017ek\u00fdmi \u00fatokmi nepriate\u013ea n\u00faten\u00e1 ustupova\u0165 a do Berl\u00edna nedoraz\u00ed. Weidling ho tie\u017e informoval, \u017ee obrancom doch\u00e1dza mun\u00edcia a v priebehu nieko\u013ek\u00fdch hod\u00edn ich obranu Sovieti prem\u00f4\u017eu. Adolf Hitler n\u00e1sledne povolil pre\u017eiv\u0161\u00edm obrancom pok\u00fas\u0165 sa prebi\u0165 na z\u00e1pad. V tej dobe sa u\u017e v bl\u00edzkosti bunkra bojovalo. V popolud\u0148aj\u0161\u00edch hodin\u00e1ch Adolf Hitler spolo\u010dne s man\u017eelkou Evou sp\u00e1chali samovra\u017edu. Eva Braunov\u00e1 sediaca na pohovke ved\u013ea Hitlera prehryzla kyjanidov\u00fa kapsulu, Hitler v rovnakom momente prehryzol kapsulu a strelil si do sp\u00e1nku z pi\u0161tole. Ich tel\u00e1 boli n\u00e1sledne sp\u00e1len\u00e9 a zakopan\u00e9 bl\u00edzko bunkra. Za Hitlerovho n\u00e1sledn\u00edka bol vymenovan\u00fd pod\u013ea z\u00e1vetu admir\u00e1l Karl D\u00f6nitz, ktor\u00fd za\u010dal formova\u0165 nov\u00fa vl\u00e1du vo Flensburgu bl\u00edzko D\u00e1nskych hran\u00edc.<\/p>\n

1. m\u00e1ja 1945<\/strong> sa Joseph Goebbels pok\u00fasil dosiahnu\u0165 zastavenie pa\u013eby, ale Stalin trval na z\u00e1klade doh\u00f4d s ostatn\u00fdmi spojencami na bezpodmiene\u010dnej kapitul\u00e1cii. Onedlho na to Goebbels a jeho \u017eena otr\u00e1vili svojich 6 det\u00ed a sami sp\u00e1chali samovra\u017edu.<\/p>\n

2. m\u00e1ja<\/strong> sa gener\u00e1l Weidling rozhodol bezn\u00e1dejn\u00fd boj ukon\u010di\u0165 a berl\u00ednska pos\u00e1dka sa vzdala. V mene sovietskeho velenia prebral kapitul\u00e1ciu Berl\u00edna gener\u00e1l Vasilij \u010cujkov, velite\u013e obrany Stalingradu. Boje v Eur\u00f3pe sa t\u00fdm v\u0161ak e\u0161te neskon\u010dili. Zostatky nemeck\u00fdch vojsk sa st\u00e1le pok\u00fa\u0161ali prebojova\u0165 zo zovretia sovietskych vojsk na z\u00e1pad, kde sa chceli vzda\u0165 do r\u00fak anglo-americk\u00fdch vojsk.<\/p>\n

\u010cerven\u00e1 arm\u00e1da mala pri dob\u00fdvan\u00ed mesta 78 291 padl\u00fdch a nezvestn\u00fdch, 274 184 ranen\u00fdch, pri\u0161la o takmer 2 000 tankov a samohybn\u00fdch diel a o 500 lietadiel.<\/strong><\/span> Po\u013esk\u00e1 arm\u00e1da mala 2825 m\u0155tvych a 6 067 ranen\u00fdch. Nemci v d\u00f4sledku bojov mali 458 080 m\u0155tvych a nezvestn\u00fdch a \u010fal\u0161\u00edch 479 298 zajat\u00fdch.<\/p>\n

Vojna sa e\u0161te celkom neskon\u010dila. Boje men\u0161ej intenzity na \u00fazem\u00ed Nemecka, \u010ciech a Moravy pokra\u010dovali a\u017e do kapitul\u00e1cie e\u0161te nieko\u013eko nasleduj\u00facich dn\u00ed. 5. m\u00e1ja v Prahe, cez ktor\u00fa ustupovalo ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo nemeck\u00fdch vojsk, vypuklo povstanie, ktor\u00e9mu Stalin ur\u00fdchlene vyslal na pomoc \u010dasti 1. ukrajinsk\u00e9ho frontu.<\/p>\n

7. m\u00e1ja<\/strong> (s platnos\u0165ou od 8. m\u00e1j) Nemci v\u00fdrazne opovrhuj\u00faci Sovietmi podp\u00edsali v Reme\u0161i kapitula\u010dn\u00fd akt so z\u00e1padn\u00fdmi Spojencami. Ke\u010f\u017ee nebol pr\u00edtomn\u00fd \u017eiadny vy\u0161\u0161\u00ed sovietsky d\u00f4stojn\u00edk, opakoval sa akt 8. m\u00e1ja 1945 za pr\u00edtomnosti sovietskych predstavite\u013eov v Berl\u00ednskom predmest\u00ed Karlshorst. T\u00e1to kapitul\u00e1cia za\u010dala plati\u0165 8. m\u00e1ja miestneho \u010dasu, v tej dobe bol na sovietskom \u00fazem\u00ed (pod\u013ea Moskovsk\u00e9ho \u010dasu) u\u017e 9. m\u00e1j.<\/strong> Posledn\u00e9 v\u00fdstrely vojny padli v \u010cesko-Slovensku 11. m\u00e1ja 1945, tri dni po kapitul\u00e1ci\u00ed.<\/p>\n

Bitka o Berl\u00edn bola vyvrcholen\u00edm bojov na v\u00fdchodnom fronte 2. svetovej vojny. Po\u010das bojov sp\u00e1chal vodca nemeck\u00e9ho nacizmu Adolf Hitler samovra\u017edu. Pre Stalina bolo dobytie Berl\u00edna jeho najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm vojensk\u00fdm triumfom, pre mnoh\u00fdch vojakov i obyvate\u013estvo Sovietskeho zv\u00e4zu to bolo najv\u00e4\u010d\u0161ie zados\u0165u\u010dinenie za \u00fatrapy a str\u00e1danie v rokoch 1941 a\u017e 1945.<\/strong><\/span><\/p>\n

Zdroj: https:\/\/www.soldat.ru\/<\/a><\/p>\n

\u00a0<\/p>\n