{"id":1478,"date":"2026-07-03T00:01:36","date_gmt":"2026-07-02T22:01:36","guid":{"rendered":"https:\/\/bratzabrata.eu\/?p=1478"},"modified":"2026-05-19T11:50:26","modified_gmt":"2026-05-19T09:50:26","slug":"maly-trostenec-nacisticke-miesto-vrazd-oslobodene-3-7-1944","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/bratzabrata.eu\/index.php\/2026\/07\/03\/maly-trostenec-nacisticke-miesto-vrazd-oslobodene-3-7-1944\/","title":{"rendered":"Mal\u00fd Trostenec (\u041c\u0430\u043b\u044b \u0422\u0440\u0430\u0441\u0446\u044f\u043d\u0435\u0446) .:. nacistick\u00e9 miesto vr\u00e1\u017ed .:. osloboden\u00e9 3.7.1944"},"content":{"rendered":"

3. j\u00fala 1944 oslobodila sovietska 3. arm\u00e1da<\/strong><\/span> miesto vyhladzovania Mal\u00fd Trostenec<\/a> (\u041c\u0430\u043b\u044b \u0422\u0440\u0430\u0441\u0446\u044f\u043d\u0435\u0446) ne\u010faleko Minsku. Bolo to najv\u00e4\u010d\u0161ie nacistick\u00e9 miesto vr\u00e1\u017ed na okupovanom sovietskom \u00fazem\u00ed, no po desa\u0165ro\u010dia zostalo mimo v\u00fdchodnej Eur\u00f3py relat\u00edvne nezn\u00e1me.<\/p>\n

Mal\u00fd Trostenec nebol samostatn\u00fdm t\u00e1borom s tradi\u010dn\u00fdmi zariadeniami ako kas\u00e1rne alebo ve\u013ek\u00e9 plynov\u00e9 komory. Namiesto toho fungoval ako syst\u00e9m masov\u00e9ho vra\u017edenia vykon\u00e1van\u00e9ho v bl\u00edzkych lesoch a jam\u00e1ch. V rokoch 1942 a\u017e 1944 tam bolo zabit\u00fdch pribli\u017ene 206 000 \u013eud\u00ed<\/span> \u2013 preva\u017ene \u017didov z Bieloruska, sovietskych vojnov\u00fdch zajatcov a \u010dlenov odboja<\/strong>. Obetiam \u010dasto hovorili, \u017ee s\u00fa \u201epres\u00edd\u013eovan\u00ed\u201c, a potom ich previezli na popravisk\u00e1, kde ich zastrelili alebo zabili pomocou plynov\u00fdch dod\u00e1vok.<\/p>\n

Ako sa v roku 1943 bl\u00ed\u017eil sovietsky postup, nacisti sa pok\u00fasili utaji\u0165 svoje zlo\u010diny prostredn\u00edctvom oper\u00e1cie zn\u00e1mej ako Akcia 1005.<\/strong> V\u00e4zni boli n\u00faten\u00ed vykop\u00e1va\u0165 masov\u00e9 hroby a p\u00e1li\u0165 tel\u00e1 na ve\u013ek\u00fdch hraniciach v snahe eliminova\u0165 d\u00f4kazy. Ke\u010f pri\u0161li sovietske sily, objavili desiatky masov\u00fdch hrobov a rozsiahle vrstvy popola pokr\u00fdvaj\u00face zem.<\/p>\n

O\u010dit\u00ed svedkovia sovietskych vojakov opisovali stra\u0161ideln\u00e9 sc\u00e9ny s opusten\u00fdmi osobn\u00fdmi vecami a tichou, zni\u010denou krajinou. Na rozdiel od in\u00fdch t\u00e1borov sa Mal\u00fd Trostenec po vojne v z\u00e1padn\u00fdch narat\u00edvoch nestal v\u0161eobecne zn\u00e1mym, \u010diasto\u010dne preto, \u017ee sa nach\u00e1dzal v Sovietskom zv\u00e4ze a jeho obe\u0165ami boli preva\u017ene sovietski ob\u010dania. A\u017e v posledn\u00fdch rokoch z\u00edskal v\u00e4\u010d\u0161ie medzin\u00e1rodn\u00e9 uznanie a pripom\u00ednani.<\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

Hist\u00f3ria<\/h4>\n

V novembri 1941 zriadili bezpe\u010dnostn\u00e9 org\u00e1ny pol\u00edcie a SD v Minsku nov\u00fd t\u00e1bor na b\u00fdvalom kolekt\u00edvnom hospod\u00e1rstve (kol\u010dos) s rozlohou pribli\u017ene 200 hekt\u00e1rov, takzvan\u00fd \u201eKarl Marx\u201c v dedine Mal\u00fd Trostinec (\u041c\u0430\u043b\u044b \u0422\u0440\u0430\u0441\u0446\u044f\u043d\u0435\u0446), ktor\u00e1 sa nach\u00e1dzala 12 kilometrov juhov\u00fdchodne od mesta Minsk a 1 kilometer ju\u017ene od dediny Bol\u0161oj Trostinec. Miesto t\u00e1bora bolo identifikovan\u00e9 v septembri 1941 a p\u00f4vodne bol t\u00e1bor ur\u010den\u00fd na z\u00e1sobovanie miestnych nacistick\u00fdch s\u00edl potravinami. Okrem toho bol postaven\u00fd mlyn, p\u00edla, z\u00e1mo\u010dn\u00edctvo, stol\u00e1rstvo, kraj\u010d\u00edrstvo, obuvn\u00edcka asfalt\u00e9r\u0148a a \u010fal\u0161ie dielne. \u017didia a sovietski vojnov\u00ed zajatci postavili kas\u00e1rne pre pribli\u017ene \u0161es\u0165sto otrokov a ich str\u00e1\u017ecov.<\/p>\n

\"Maly<\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

V\u00e4zni vybran\u00ed na pr\u00e1cu v t\u00e1bore boli najprv dr\u017ean\u00ed vo ve\u013ekej stodole a v dvadsiatich pivniciach, ktor\u00e9 predt\u00fdm miestni farm\u00e1ri vyu\u017e\u00edvali na skladovanie zemiakov, zeleniny a m\u00e4sa. Nesk\u00f4r boli ubytovan\u00ed vo vlhk\u00fdch barakoch, kde boli poschodov\u00e9 postele postaven\u00e9 z hrub\u00fdch neholen\u00fdch dreven\u00fdch dosiek v troch poschodiach. Nebola tam \u017eiadna poste\u013en\u00e1 bielize\u0148 ani matrace, \u013eudia spali na slame.<\/p>\n

Od marca 1942 bol t\u00e1bor ohraden\u00fd trojn\u00e1sobn\u00fdm ostnat\u00fdm dr\u00f4tom, stredn\u00fd plot bol elektrifikovan\u00fd a v rohoch obvodu boli postaven\u00e9 dreven\u00e9 str\u00e1\u017ene ve\u017ee, ktor\u00e9 boli str\u00e1\u017een\u00e9 24 hod\u00edn denne. V bl\u00edzkosti vchodu do t\u00e1bora sa nach\u00e1dzala str\u00e1\u017enica a bola postaven\u00e1 \u0161ibenica. V polovici marca 1942 partiz\u00e1ni za\u00fato\u010dili na t\u00e1bor a zabili niektor\u00fdch str\u00e1\u017ecov; preto Nemci zv\u00fd\u0161ili celkov\u00fd po\u010det str\u00e1\u017ecov na 250, obk\u013e\u00fa\u010dili ka\u017ed\u00fd barak ostnat\u00fdm dr\u00f4tom, okolo barakov umiestnili \u010fal\u0161\u00edch str\u00e1\u017ecov, zriadili priechody pre psy a okolo cel\u00e9ho are\u00e1lu umiestnili gu\u013eometn\u00e9 hniezda. Bol postaven\u00fd podzemn\u00fd bunker s tankom na vrchu. \u013dudia, ktor\u00ed mali by\u0165 na druh\u00fd de\u0148 zlikvidovan\u00ed, boli dr\u017ean\u00ed v bunkri. 150 zamestnancov t\u00e1bora mohlo bez n\u00e1mietok zbi\u0165, zastreli\u0165 alebo obesi\u0165 ktor\u00e9hoko\u013evek v\u00e4z\u0148a.<\/p>\n

Podobne ako t\u00e1bory Aktion Reinhardt v Po\u013esku, aj budovy v Malom Trostinci boli ur\u010den\u00e9 len ako do\u010dasn\u00e9 stavby. Neboli tam v\u0161ak \u017eiadne stacion\u00e1rne zariadenia na vra\u017edu. V tomto oh\u013eade sa Mal\u00fd Trostinec najviac podobal Chelmnu, vra\u017edy sa p\u00e1chali preva\u017ene stre\u013ebou, hoci sa pou\u017e\u00edvali aj mobiln\u00e9 plynov\u00e9 dod\u00e1vky. Obe\u0165 boli spo\u010diatku prevezen\u00e9 do Minska, ktor\u00fd mal pod\u013ea Reinharda Heydricha zohra\u0165 v\u00fdznamnej\u0161iu \u00falohu v \u201ekone\u010dnom rie\u0161en\u00ed\u201c. Nemeck\u00e9 ne\u00faspechy na v\u00fdchodnom fronte tomu v\u0161ak zabr\u00e1nili a transporty na v\u00fdchod z R\u00ed\u0161e a \u201eProtektor\u00e1tu \u010cechy a Morava\u201c, ohl\u00e1sen\u00e9 na janu\u00e1r 1942, boli v d\u00f4sledku toho zru\u0161en\u00e9.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

Eses\u00e1ci zodpovedn\u00ed za vra\u017edy v Malom Trostinci \u010dakali transporty prich\u00e1dzaj\u00face na n\u00e1kladn\u00fa \u017eelezni\u010dn\u00fa stanicu v Minsku. Deportovan\u00fdm \u017didom bolo povedan\u00e9, \u017ee bud\u00fa premiestnen\u00ed do domov a usadlost\u00ed v okol\u00ed Minsku, ale predt\u00fdm museli necha\u0165 svoje kufre, ktor\u00e9 im mali by\u0165 doru\u010den\u00e9 n\u00e1kladn\u00fdmi autami. \u017didia museli tie\u017e odovzda\u0165 svoje identifika\u010dn\u00e9 preukazy, peniaze a cennosti, za \u010do dostali potvrdenky. Obe\u0165ami bol svoj osud \u00faplne nezn\u00e1my. Z ka\u017ed\u00e9ho transportu bola vybran\u00e1 skupina pribli\u017ene 20 \u2013 80 \u0161pecialistov, ktor\u00fdch poslali do minsk\u00e9ho geta alebo do Mal\u00e9ho Trostinca. Zvy\u0161ok bol n\u00e1kladn\u00fdmi autami odvezen\u00fd priamo na popravisko v lese Blagov\u0161\u010dina<\/a> (\u0411\u043b\u0430\u0433\u0430\u045e\u0448\u0447\u044b\u043d\u0430). Pred zabit\u00edm sa museli vyzliec\u0165. Potom museli pochodova\u0165 len v spodnej bielizni k 60 metrov dlh\u00fdm a 3 metre hlbok\u00fdm jam\u00e1m, kde ich do krku postrelili \u010daty a\u017e 100 pr\u00edslu\u0161n\u00edkov Sipo a SD. Tieto jamy musela vykopa\u0165 \u0161peci\u00e1lna skupina rusk\u00fdch n\u00faten\u00fdch robotn\u00edkov a v zime sa jamy vytv\u00e1rali odpa\u013eovan\u00edm dynamitu a po zabit\u00ed sa zasyp\u00e1vali. Nakoniec sa na zrovnanie j\u00e1m pou\u017eili buldoz\u00e9ry alebo traktory.<\/strong><\/p>\n

Po\u010das vykladania obet\u00ed boli Nemci ve\u013emi brut\u00e1lni. Aby prekryli v\u00fdstrely a krik po\u010das masakrovania \u017didov, hrala sa z gramof\u00f3nu hudba zosilnen\u00e1 cez reproduktor, tak\u017ee miestne obyvate\u013estvo v okolit\u00fdch dedin\u00e1ch popravy nepo\u010dulo. V\u0161etko bolo tak dobre organizovan\u00e9, \u017ee obete nemali mo\u017enos\u0165 kl\u00e1s\u0165 odpor.<\/p>\n

V Minsku doch\u00e1dzalo od augusta 1941 k masov\u00fdm poprav\u00e1m miestnych \u017didov, ktor\u00e9 pokra\u010dovali v meste a okol\u00ed a\u017e do likvid\u00e1cie geta 21. okt\u00f3bra 1943. Od 10. novembra 1941, s pr\u00edchodom prv\u00e9ho transportu z R\u00ed\u0161e, ktor\u00fd pozost\u00e1val z 990 \u017didov z Hamburgu, sa minsk\u00e9 geto stalo v podstate tranzitn\u00fdm t\u00e1borom pre t\u00fdch, ktor\u00ed boli ur\u010den\u00ed na vyhladenie. V\u00e4\u010d\u0161ina \u017didov z Hamburgu bola prevezen\u00e1 priamo do lesa Blagov\u0161\u010dina<\/a> (\u0411\u043b\u0430\u0433\u0430\u045e\u0448\u0447\u044b\u043d\u0430), aby tam bola zabit\u00e1. V apr\u00edli 1942 Heydrich nariadil Eduardovi Strauchovi, velite\u013eovi ZIP a SD na Bielej Rusi, aby deportovan\u00fdch okam\u017eite po pr\u00edchode zabil. Po skon\u010den\u00ed prvej f\u00e1zy deport\u00e1ci\u00ed do Minsku v novembri 1941 bolo z miest vypraven\u00fdch \u0161estn\u00e1s\u0165 vlakov s viac ako 15 000 deportovan\u00fdmi.<\/p>\n

\u00a0<\/p>\n