{"id":1533,"date":"2026-06-10T17:17:23","date_gmt":"2026-06-10T15:17:23","guid":{"rendered":"https:\/\/bratzabrata.eu\/?p=1533"},"modified":"2026-06-10T17:35:31","modified_gmt":"2026-06-10T15:35:31","slug":"vpad-banderovcov-na-uzemie-ceskoslovenska-v-rokoch-1945-1947","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/bratzabrata.eu\/index.php\/2026\/06\/10\/vpad-banderovcov-na-uzemie-ceskoslovenska-v-rokoch-1945-1947\/","title":{"rendered":"Vp\u00e1d banderovcov na \u00fazemie \u010ceskoslovenska v rokoch 1945\u20131947"},"content":{"rendered":"

Organiz\u00e1cia ukrajinsk\u00fdch nacionalistov ( OUN<\/a> ) bola vytvoren\u00e1 na viedenskej konferencii ukrajinsk\u00fdch exulantov v roku 1929. Oporu mala v emigrantoch \u017eij\u00facich v Nemecku, ale aj \u010ceskoslovensku a nesk\u00f4r Po\u013esku. K z\u00e1kladn\u00fdm rysom Organiz\u00e1cie ukrajinsk\u00fdch nacionalistov patril extr\u00e9mny nacionalizmus a rasizmus, vr\u00e1tane siln\u00e9ho antisemitizmu. V \u010ceskoslovensku bola preto u\u017e v roku svojho vzniku zak\u00e1zan\u00e1.<\/p>\n

<\/p>\n

V tridsiatych rokoch dvadsiateho storo\u010dia organizovali ukrajinsk\u00ed nacionalisti teroristick\u00e9 akcie na \u00fazem\u00ed Po\u013eska a Sovietskeho zv\u00e4zu, medzi ktor\u00e9 patrili aj vra\u017edy popredn\u00fdch politikov (v roku 1934 atent\u00e1t na po\u013esk\u00e9ho ministra vn\u00fatra Bronislava), rovnako ako umiernen\u00fdch \u010dlenov vlastnej organiz\u00e1cie. Mnoho ukrajinsk\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed p\u00f4sobilo v nacistickom Nemecku. I\u0161lo napr\u00edklad o Zdru\u017eenie ukrajinsk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov.<\/p>\n

<\/p>\n

V roku 1938 podporili ukrajinsk\u00ed nacionalisti Henleinov proti\u010deskoslovensk\u00fd postoj a po Mn\u00edchovskej dohode z\u00edskali zast\u00fapenie v auton\u00f3mnej vl\u00e1de Podkarpatskej Rusi. V septembri roku 1938 sa v Podkarpatskej Rusi vytvorila tzv. Ukrajinsk\u00e1 n\u00e1rodn\u00e1 obrana, ktor\u00e1 sa usilovala o z\u00edskanie zbran\u00ed \u010deskoslovenskej arm\u00e1dy a ktor\u00e1 bola nesk\u00f4r premenovan\u00e1 na Karpatsk\u00fa Si\u010d. Jej predstavitelia stup\u0148ovali po\u017eiadavky na pra\u017esk\u00fa vl\u00e1du a pripravovali pu\u010d, ktor\u00fd v\u0161ak bol odrazen\u00fd. Po okup\u00e1cii zvy\u0161ku \u010ceskoslovenska sa Si\u010dovci stiahli pred postupuj\u00facimi Ma\u010farmi do Po\u013eska a Rumunska.<\/p>\n

Na Slovensku<\/h3>\n

Na \u010deskoslovenskom \u00fazem\u00ed bol v\u00fdskyt banderovcov zaznamenan\u00fd prv\u00fdkr\u00e1t 13. augusta 1945<\/strong> na v\u00fdchodnom Slovensku, pri obciach Spi\u0161sk\u00e1 Star\u00e1 Ves a Medzilaborce.<\/strong> Nasledovali spr\u00e1vy o banderovsk\u00fdch skupin\u00e1ch, ktor\u00e9 prech\u00e1dzali na Slovensko z Po\u013eska. Prv\u00e1 vyl\u00fapila 23. augusta ve\u010der obce Such\u00fa a Pr\u00edkrou pri Svidn\u00edku. Banderovci obsadili nieko\u013eko obc\u00ed, zaplnili okresy Stropkov, Pre\u0161ov, Giraltovce a postupovali smerom Humennej a Sniny a\u017e na hranicu Zakarpatskej Ukrajiny<\/strong>. Spr\u00e1vy o ich po\u010dtoch sa ve\u013emi r\u00f4znili od zna\u010dne nadsaden\u00fdch 10 000 a\u017e po triezvy odhad 900<\/strong>. Rozmiestnenie \u010deskoslovenskej brannej moci na \u00fazem\u00ed Slovenska zodpovedalo potrebe zaistenia hran\u00edc proti \u0161t\u00e1tom, s ktor\u00fdmi bolo \u010ceskoslovensko po roku 1938 vo vojnovom stave.<\/p>\n

V lete 1945 tak mohla do bojov s banderovsk\u00fdmi skupinami zasiahnu\u0165 len 10. div\u00edzia s velite\u013estvom v Ko\u0161iciach<\/strong>. Na konci augusta vyslalo velite\u013estvo div\u00edzie len slab\u00fd kombinovan\u00fd oddiel. Na rozkaz ministra n\u00e1rodnej obrany odoslalo velite\u013estvo Oblasti 4 na v\u00fdchodn\u00e9 Slovensko \u010fal\u0161ie jednotky a nesk\u00f4r ich doplnili dve roty samopaln\u00edkov z Moravy od Oblasti 3. V spolupr\u00e1ci s N\u00e1rodnou bezpe\u010dnos\u0165ou a tie\u017e s \u010cervenou arm\u00e1dou sa banderovke podarilo do konca septembra 1945 vyst\u00fapi\u0165 z \u010deskoslovensk\u00e9ho \u00fazemia, pri\u010dom ich hlavn\u00e9 sily po\u010duli na \u010deskoslovensk\u00e9 \u00fazemie. septembra.<\/p>\n

Situ\u00e1ciou na v\u00fdchodnom Slovensku sa vl\u00e1da prv\u00fdkr\u00e1t zaoberala v prvej polovici decembra a ulo\u017eila ministrovi n\u00e1rodnej obrany, aby n\u00e1le\u017eite zosilnil vojensk\u00e9 pos\u00e1dky v okresoch Snina a Medzilaborca \u200b\u200ba N\u00e1rodn\u00fa bezpe\u010dnos\u0165 podriadila vojensk\u00e9mu veleniu. V rovnakom \u010dase velite\u013estvo Oblasti 4 po dohode s Hlavn\u00fdm \u0161t\u00e1bom vydalo rozkaz na vytvorenie osobitnej skupiny na zabezpe\u010denie pohrani\u010dn\u00e9ho \u00fazemia severov\u00fdchodn\u00e9ho Slovenka. Skupina utvoren\u00e1 zo \u0161tyroch pr\u00e1porov 9. div\u00edzie a 4. r\u00fdchlej div\u00edzie dostala krycie meno J\u00e1no\u0161\u00edk a jej velen\u00edm bol poveren\u00fd sk\u00fasen\u00fd velite\u013e pplk.g\u0161t. J\u00e1n Stanek<\/strong>. Pod\u013ea rozkazu velite\u013estva Oblasti 4 mala skupina zabezpe\u010di\u0165 \u0161t\u00e1tnu hranicu s Po\u013eskom a Sovietskym zv\u00e4zom.<\/p>\n

J\u00e1no\u0161\u00edk podliehal 10. div\u00edzii a bol na\u010falej zosil\u0148ovan\u00fd. V janu\u00e1ri 1946 pre\u0161la po\u013esk\u00e1 arm\u00e1da do ofenz\u00edvy proti UPA<\/a>, a preto velite\u013estvo oblasti e\u0161te viac posilnilo skupinu J\u00e1no\u0161\u00edk, ktor\u00e1 dosiahla stav asi 2 500 mu\u017eov. V zime 1946 utrpeli banderovci v Po\u013esku mno\u017estvo por\u00e1\u017eok a o\u010dak\u00e1vala sa kone\u010dn\u00e1 likvid\u00e1cia ich hnutia. Rovnako pohyb banderovsk\u00fdch jednotiek na \u00fazem\u00ed \u010cSR bol minimalizovan\u00fd. Vzh\u013eadom na tieto okolnosti vznikla nov\u00e1 ove\u013ea menej po\u010detnej\u0161ia skupina Otto zlo\u017een\u00e1 z troch pe\u0161\u00edch pr\u00e1porov v prvom slede, jedn\u00fdm samopaln\u00fdm pr\u00e1porom a rotou obrnen\u00fdch \u00e1ut v z\u00e1lohe. Velil jej pplk. Otto W\u00e1gner a mal za \u00falohu str\u00e1\u017ei\u0165 hranicu v d\u013a\u017eke zhruba 200 km.<\/p>\n

Hodnotenie situ\u00e1cie na konci zimy 1945\/1946, \u017ee banderovsk\u00e9 hnutie je na \u00fastupe, bolo myln\u00e9. Ve\u013ek\u00e9 straty nahradili n\u00e1siln\u00fdmi odvodmi av marci 1946 ich \u010dinnos\u0165 op\u00e4\u0165 zosilnela. Onedlho nasledoval ve\u013ek\u00fd vp\u00e1d na v\u00fdchodn\u00e9 Slovensko, ktor\u00e9mu nov\u00e9 jednotky skupiny Otto neboli schopn\u00e9 \u00fa\u010dinne \u010deli\u0165. Vp\u00e1d mal rovnak\u00fa podobu a poslanie ako v lete 1945. Z\u00fa\u010dastnili sa ho sotni Miron a Karmeluk za Z\u00e1padnej Ukrajiny, ktor\u00e9 mali sk\u00fasenosti z \u010ceskoslovenska u\u017e z leta 1945 a sot\u0148a Bir z juhov\u00fdchodn\u00e9ho Po\u013eska v sile asi 300-400 mu\u017eov. Jednotky skupiny Otto s\u00edce nesta\u010dili na to, aby zabr\u00e1nili vp\u00e1du, napriek tomu sa v prv\u00fdch troch t\u00fd\u017ed\u0148och apr\u00edla nieko\u013ekokr\u00e1t \u00faspe\u0161ne stretli s jednotliv\u00fdmi banderovsk\u00fdmi skupinami.<\/p>\n

Na z\u00e1klade t\u00fdchto udalost\u00ed ulo\u017eila \u010deskoslovensk\u00e1 vl\u00e1da ministrom n\u00e1rodnej obrany a vn\u00fatra, aby ich zlo\u017eky zabezpe\u010dili \u0161t\u00e1tnu zvrchovanos\u0165 na v\u00fdchodnom Slovensku a do konca apr\u00edla ich o\u010distili. V d\u00f4sledku toho pri\u0161li na v\u00fdchodn\u00e9 Slovensko jednotky zo zostavy 2., 9., 10. div\u00edzie a 4. r\u00fdchle div\u00edzie. Z nich a zo skupiny Otto vznikla zvl\u00e1\u0161tna skupina Oce\u013e. K 21. apr\u00edlu sa s\u00fastredilo na v\u00fdchodnom Slovensku celkom 14 pe\u0161\u00edch a samopaln\u00fdch pr\u00e1porov, dva delostreleck\u00e9 oddiely, jeden pr\u00e1por tankov, letka bojov\u00e9ho letectva a nieko\u013eko men\u0161\u00edch jednotiek, rozdelen\u00fdch do podskup\u00edn \u017delezo, Hlin\u00edk, Zlato a skupina Otto. Skupine Oce\u013e velil z\u00e1stupca velite\u013ea Oblasti 4 plk.g\u0161t. J\u00e1n Herman.<\/p>\n

<\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

Oper\u00e1cia \u201e\u0160irok\u00e9 hrable\u201c<\/h3>\n

Proti nieko\u013ek\u00fdm stovk\u00e1m banderovcov st\u00e1lo asi 7 000 vojakov s tankami, delostrelectvom, letectvom a oddielmi N\u00e1rodnej bezpe\u010dnosti. Napriek tomu ich \u00faloha nebola jednoduchou z\u00e1le\u017eitos\u0165ou. Na zne\u0161kodnenie skup\u00edn banderovcov, ktor\u00e9 sa vyh\u00fdbali stretnutiu, neust\u00e1le sa pres\u00favali a boli rozpt\u00fdlen\u00e9 v hornatom a lesnatom ter\u00e9ne s mo\u017enos\u0165ou \u00fakrytu, nesta\u010dila len ve\u013ek\u00e1 po\u010detn\u00e1 prevaha. Plukovn\u00edk Herman sa teda nes\u00fastredil na likvid\u00e1ciu jednotliv\u00fdch skup\u00edn, ale za\u010dal oper\u00e1ciu \u201e\u0161irok\u00e9 hrable\u201c. Jej predpokladom nebolo \u00fapln\u00e9 zni\u010denie nepriate\u013ea, ale o\u010distenie od neho napadnut\u00e9 \u00fazemie a zabr\u00e1ni\u0165 mu, aby na ne \u010falej prenikal.<\/p>\n

Oper\u00e1cia za\u010dala 21. apr\u00edla a jednotliv\u00e9 podskupiny postupne pre\u010des\u00e1vali im ur\u010den\u00e9 sektory. Denn\u00fd postup v n\u00e1ro\u010dnom hornatom ter\u00e9ne bol 10\u201320 km. V tyle jednotiek postupovali oddiely N\u00e1rodnej bezpe\u010dnosti, ktor\u00e9 ho z\u00e1rove\u0148 zais\u0165ovali a zasahovali proti zvy\u0161kom banderovcov. Letka z Ko\u0161\u00edc vykon\u00e1vala leteck\u00fd prieskum a sledovala ustupuj\u00faceho nepriate\u013ea. T\u00fdmto sp\u00f4sobom pre\u010desala skupina Oce\u013e do konca apr\u00edla severov\u00fdchodn\u00e9 Slovensko z v\u00fdchodiskovej \u010diary a\u017e po hranicu s Po\u013eskom a obsadila pohrani\u010dn\u00e9 obce. A\u017e tesne pri hraniciach sa v z\u00e1vere oper\u00e1cie strhli v\u00e4\u010d\u0161ie boje, do ktor\u00fdch zasiahli aj tanky. Dvadsiateho siedmeho apr\u00edla pre\u0161la skupina Oce\u013e do obrany od hran\u00edc so Zakarpatskou Ukrajinou po Dukelsk\u00fd priesmyk. Obranu tvorilo s\u00favisl\u00e9 p\u00e1smo o troch obrann\u00fdch postaveniach so z\u00e1lohou viac ako dvoch samopaln\u00fdch pr\u00e1porov, tankovou rotou a po\u010detou obrnen\u00fdch \u00e1ut. Na zaistenie hranice na z\u00e1pad od Dukelsk\u00e9ho priesmyku vznikla nov\u00e1 podskupina Ruka zlo\u017een\u00e1 z jednotiek 3. r\u00fdchlej div\u00edzie a 2. a 10. div\u00edzie.<\/p>\n

Na jar av lete 1946 op\u00e4\u0165 pre\u0161li jednotky po\u013eskej arm\u00e1dy na svojom \u00fazem\u00ed do ofenz\u00edvy proti skupin\u00e1m banderovcov<\/strong>, \u010do zapr\u00ed\u010dinilo v\u00e4\u010d\u0161\u00ed tlak na jednotky \u010ds. arm\u00e1dy a snahu banderovcov dosta\u0165 sa na \u00fazemie \u010cSR. V postaven\u00ed skupiny Oce\u013e doch\u00e1dzalo k neust\u00e1lym prestrelk\u00e1m s banderovcami, ktor\u00ed sa h\u00fa\u017eevnato sna\u017eili (ne\u00faspe\u0161ne) dosta\u0165 na \u010deskoslovensk\u00e9 \u00fazemie. V druhej polovici roka pokra\u010dovali \u00faspe\u0161n\u00e9 akcie v Po\u013esku. Ust\u00e1vali pokusy banderovcov prech\u00e1dza\u0165 \u010deskoslovensk\u00e9 hranice, preto do\u0161lo k zn\u00ed\u017eeniu zaistenia \u0161t\u00e1tnej hranice.<\/p>\n

V j\u00fani 1946 dosiahla skupina Oce\u013e stav takmer 11 200 mu\u017eov. V druhej polovici j\u00fala zmenila krycie meno na Teplice a od za\u010diatku augusta odch\u00e1dzala \u010das\u0165 jednotiek skupiny do svojich mierov\u00fdch pos\u00e1dok ak 30. novembru 1946 v nej zostalo necel\u00fdch 4 000 mu\u017eov. V tom \u010dase neboli banderovci u\u017e pr\u00edli\u0161 akt\u00edvni. Akcie v Po\u013esku prebiehali \u00faspe\u0161ne a \u010deskoslovensk\u00e9 velenie bolo o nich dobre informovan\u00e9. Rad sotn\u00ed bol rozbit\u00fd. Do obvodu skupiny Teplice prenikali iba men\u0161ie skupinky. Akcie proti banderovcom v roku 1946 boli zna\u010dn\u00e9 rozsiahle a splnili svoj \u00fa\u010del.<\/strong><\/p>\n

\u010eal\u0161ie aktivity<\/h3>\n

Na prelome rokov 1946\/1947 sa zmenilo zlo\u017eenie Ukrajinskej povstaleckej arm\u00e1dy, v ktorej zostali skuto\u010dne len banderovci. Slovensk\u00ed, ma\u010farsk\u00ed, rumunsk\u00ed, belgick\u00ed a in\u00ed fa\u0161isti vr\u00e1tane Nemcov zmizli. \u010coskoro po Novom roku 1947 sa banderovci na v\u00fdchodnom Slovensku prihl\u00e1sili prepadom kas\u00e1rn\u00ed Finan\u010dnej str\u00e1\u017ee vo Fri\u010dke u Bardejova. Pr\u00edslu\u0161n\u00edci Finan\u010dnej stra\u017ee za pomoci arm\u00e1dnych jednotiek \u00fatok \u00faspe\u0161ne odrazili. Po tomto prepade nastal pokoj a\u017e do apr\u00edla 1947. V noci z 9. na 10. apr\u00edla bola napadnut\u00e1 pa\u013ebou z Po\u013eska vojensk\u00e1 str\u00e1\u017enica v Ruskej Voli (okres Pre\u0161ov) a cez hranice prenikla banderovsk\u00e1 skupina. Dvadsiateho prv\u00e9ho apr\u00edla zmizla pri slu\u017eobnej poch\u00f4dzke troj\u010dlenn\u00e1 hliadka Finan\u010dnej str\u00e1\u017ee z Kalinovej (okres Humennej), ktor\u00e1 sa stala obe\u0165ou sotni Brodi\u010d. V rovnakom okrese o nieko\u013eko dn\u00ed nesk\u00f4r cez odpor pr\u00edslu\u0161n\u00edkov N\u00e1rodnej bezpe\u010dnosti banderovsk\u00e1 skupina vyl\u00fapila osadu Vydra\u0148. V m\u00e1ji sa prechody \u0161t\u00e1tnych hran\u00edc a prepady pohrani\u010dn\u00fdch obc\u00ed opakovali. Zaistenie pohrani\u010dn\u00e9ho \u00fazemia v prvej polovici roku 1947 vykon\u00e1vala 10. div\u00edzia s niektor\u00fdmi jednotkami 4. r\u00fdchlej div\u00edzie. \u0164a\u017eisko obrany zostalo u skupiny Teplice, ktor\u00e1 v tom \u010dase mala asi 2 000 mu\u017eov. V priebehu m\u00e1ja zosilnilo velite\u013estvo Oblasti 4 zabezpe\u010denie pohrani\u010dn\u00e9ho \u00fazemia \u010fal\u0161\u00edmi jednotkami a navy\u0161e v tyle vytvorilo syst\u00e9m st\u00e1lych os\u00e1dok.<\/p>\n

Od polovice j\u00fana sa banderovci za\u010dali objavova\u0165 znova. Tentokr\u00e1t to boli siln\u00e9 skupiny, ktor\u00e9 u\u017e v \u010ceskoslovensku nepom\u00fd\u0161\u013eali na n\u00e1vrat sp\u00e4\u0165, ale sna\u017eili sa prejs\u0165 jeho \u00fazem\u00edm na Z\u00e1pad. Za\u010d\u00ednal najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed banderovsk\u00fd vp\u00e1d. V tej dobe v\u0161ak mala arm\u00e1da k dispoz\u00edcii na ochranu \u0161t\u00e1tnej hranice iba asi 1 200 mu\u017eov. Velenie arm\u00e1dy, ktor\u00e9 malo z Po\u013eska spr\u00e1vy o chystanom vp\u00e1de sa rozhodlo nar\u00fdchlo uvo\u013eni\u0165 pre v\u00fdchodn\u00e9 Slovensko \u010das\u0165 \u0161kolsk\u00fdch jednotiek. \u010ceskoslovensk\u00e1 vl\u00e1da 20. j\u00fana 1947 rozhodla, aby bol na v\u00fdchodn\u00e9 Slovensko odoslan\u00fd jeden pohrani\u010dn\u00fd pluk SNB z \u010desk\u00fdch kraj\u00edn a aby mu\u017estvo druh\u00e9ho ro\u010dn\u00edka (vojaci prezen\u010dnej slu\u017eby) zostalo na Slovensku a\u017e do 4. j\u00fala. Z 21. na 22. j\u00fana pri\u0161li na v\u00fdchodn\u00e9 Slovensko pr\u00e1por Tiger (\u0161kola d\u00f4stojn\u00edkov v z\u00e1lohe Oblasti 4), prieskumn\u00e1 rota z Oblasti 2 L\u00ed\u0161ka a pr\u00e1por Orol (in\u0161truk\u010dn\u00e1 pr\u00e1por MNO), 23. j\u00fana pr\u00e1por Rys (\u0160DZ Oblasti 3), 26. j\u00fana pr\u00e1por Lev. Slovensko o dvoch pr\u00e1poroch Javor a Osika. K 4. j\u00falu dosiahol stav takmer 4 400 mu\u017eov a 13. j\u00fala na 5 640 mu\u017eov z toho 1 339 pr\u00edslu\u0161n\u00edkov SNB.<\/p>\n

Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed banderovsk\u00fd vp\u00e1d<\/h3>\n

Zmeny v zabezpe\u010den\u00ed pohrani\u010dn\u00e9ho \u00fazemia sa uskuto\u010d\u0148ovali v \u010dase, ke\u010f za\u010d\u00ednal najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed banderovsk\u00fd vp\u00e1d. Okolo 15. j\u00fana<\/strong> prenikali na \u010deskoslovensk\u00e9 \u00fazemie sotni Bir, Stach a Chrin. Sotni, ktor\u00e9 boli dos\u0165 po\u010detn\u00e9 a sna\u017eili sa prebi\u0165 cez hranice za ka\u017ed\u00fa cenu, sa stavali tvrdo na odpor. Po t\u00fdchto zr\u00e1\u017ekach sa banderovci stiahli k v\u00fdchodu. V\u0161etky tri sotni sa spojili a ust\u00fapili v polovici j\u00fala na z\u00e1padn\u00fa Ukrajinu, kde boli zni\u010den\u00e9. V j\u00fanov\u00fdch bojoch s \u010deskoslovenskou arm\u00e1dou stratili sotne asi p\u00e4tn\u00e1s\u0165 pr\u00edslu\u0161n\u00edkov a museli by\u0165 zle tiesnen\u00e9, ak sa nakoniec rozhodli k \u00fastupu na sovietske \u00fazemie, ktor\u00e9mu sa inak rad\u0161ej vyh\u00fdbali.<\/p>\n

Menej \u00faspe\u0161n\u00e9 boli akcie proti dvom siln\u00fdm sotniam Chromenko a Burlak. Obom sa podaril prechod \u0161t\u00e1tnej hranice a \u00faspe\u0161ne postupovali \u010falej do vn\u00fatrozemia smerom na juh. Postup Chromenka, ktor\u00fd \u0161iel prv\u00fd, sprev\u00e1dzali neust\u00e1le zr\u00e1\u017eky a straty. U\u017e 17. j\u00fana proti nemu podnikli vojensk\u00e9 jednotky akciu, pri ktorej zajali p\u00e4\u0165 banderovcov. V\u00fdbojne v\u00e4\u010d\u0161ia sot\u0148a Burlak nasledovala Chromenka asi o 4-5 nesk\u00f4r celkom bez str\u00e1t a zamierila aj na juh. V prv\u00fdch j\u00falov\u00fdch d\u0148och zamierili obe sotni k z\u00e1padu. Cez hranice v\u00fdchodn\u00e9ho Slovenska za\u010dali prenika\u0165 zvy\u0161ky \u010fal\u0161\u00edch \u010dast\u00ed Ukrajinskej povstaleckej arm\u00e1dy aj civilnej siete. Celkom sa pok\u00fasilo prejs\u0165 v lete a na jese\u0148 1947 \u010ceskoslovenskom asi 400-450 banderovcov, ktor\u00ed pod\u013ea spravodajsk\u00fdch poznatkov smerovali do americk\u00e9ho okupa\u010dn\u00e9ho p\u00e1sma v Rak\u00fasku.<\/p>\n

Napriek tomu, \u017ee jednotky nasaden\u00e9 proti banderovcom boli relat\u00edvne siln\u00e9, mohli ich v skuto\u010dnosti len nap\u00e1da\u0165 a sledova\u0165, ale u\u017e ich nesta\u010dili obk\u013e\u00fa\u010di\u0165 a zni\u010di\u0165. Slabo motorizovan\u00e9 jednotky sa pres\u00favali pomaly a r\u00fdchle s\u00fastredenie do ohrozen\u00fdch priestorov bolo \u0165a\u017ek\u00e9. Sot\u0148a Chromenko postupovala od Medzilaborcov smerom na Pre\u0161ov a Spi\u0161sk\u00fa Nov\u00fa Ves a\u017e do N\u00edzkych Tatier. Za\u010diatkom j\u00fala 1947 sa dostala do prv\u00fdch stretov s \u010deskoslovensk\u00fdmi ozbrojen\u00fdmi zlo\u017ekami, v priestore Vernar bol ranen\u00fd Chromenko aj jeho z\u00e1stupca Lahodnyj. Bojom sa v\u0161ak t\u00e1to sot\u0148a vyh\u00fdbala a postupovala ve\u013emi r\u00fdchlo. V noci organizovala sot\u0148a Chromenko prepady samot. Prepadnut\u00fdm hrozili banderovci v pr\u00edpade neposkytnutia pomoci repres\u00e1liami. S\u00fa\u010dasne sa sna\u017eili \u0161\u00edri\u0165 osvetu vo svoj prospech, \u013eu\u010fom hovorili, \u017ee bojuj\u00fa za slobodu samostatnej Ukrajiny a Po\u013eska, proti komunistom a \u017eidom. Sot\u0148a Chromenko postupovala pozd\u013a\u017e N\u00edzkych Tatier na z\u00e1pad, smerom k Liptovsk\u00e9mu Mikul\u00e1\u0161u, kam dorazila 23. j\u00fala 1947. Tu sa dostala do stretu s \u010deskoslovenskou arm\u00e1dou a nieko\u013eko banderovcov bolo zajat\u00fdch. Za\u010diatkom augusta 1947 sa sot\u0148a Chromenko ocitla na Morave a jej zvy\u0161ky sa sna\u017eili cez ju\u017en\u00e9 \u010cechy dosta\u0165 do americk\u00e9ho okupa\u010dn\u00e9ho p\u00e1sma v Nemecku a Rak\u00fasku.<\/p>\n

Sot\u0148a Burlak postupovala k Pre\u0161ovu a odtia\u013e na juh k Spi\u0161skej Novej Vsi. Cestou doch\u00e1dzalo k po\u010detn\u00fdm stretom s \u010deskoslovensk\u00fdmi jednotkami, pri ktor\u00fdch zaznamen\u00e1vali obe strany straty. Koncom j\u00fala 1947 sa sot\u0148a Burlak presunula k N\u00edzkym Tatr\u00e1m a odtia\u013e do oblasti Magura Lip\u010da. V tomto priestore napadla \u010deskoslovensk\u00e9 oddiely, pri\u010dom banderovci zastrelili \u0161es\u0165 vojensk\u00fdch a\u0161pirantov a jedn\u00e9ho zranili. \u010ceskoslovensk\u00e1 arm\u00e1da podcenila u Magury Lip\u010de spr\u00e1vy o nepriate\u013eovi, do boja proti ostrie\u013eanej Burlakove sotni vyslala nesk\u00fasen\u00fdch vojensk\u00fdch a\u0161pirantov s nedostato\u010dnou z\u00e1sobou mun\u00edcie. Po boji postupovala u\u017e oslaben\u00e1 a do zna\u010dnej miery demoralizovan\u00e1, st\u00e1le v\u0161ak osemdesiat\u010dlenn\u00e1 sot\u0148a Burlak, rozdelen\u00e1 do siedmich men\u0161\u00edch skup\u00edn, na sever a\u017e ku Kub\u00ednskej Holi. \u010ceskoslovensk\u00e9 jednotky zaistili oblas\u0165 Malej Fatry.<\/p>\n

D\u0148a 19. augusta 1947 do\u0161lo k prepadnutiu h\u00e1jovne pri Stre\u010dne<\/strong> dev\u00e4\u0165desiatimi a\u017e sto\u010dlennou skupinou, potom ju obsadili \u0161tyria pr\u00edslu\u0161n\u00edci Zboru n\u00e1rodnej bezpe\u010dnosti. Do\u0161lo k prestrelke s banderovcami, v ktorej jeden z pr\u00edslu\u0161n\u00edkov SNB padol. \u010eal\u0161ia prestrelka sa v okolit\u00fdch lesoch odohrala o dva dni nesk\u00f4r. Strety so sot\u0148ou Burlak nadobudli v okol\u00ed \u017diliny a Stre\u010dna ve\u013ek\u00e9 intenzity a doch\u00e1dzalo aj k zna\u010dn\u00fdm strat\u00e1m. Padli dvaja pr\u00edslu\u0161n\u00edci SNB a traja boli zranen\u00ed. \u0160tyria m\u0155tvych zaznamenali aj banderovci. Burlak bol so zvy\u0161kom velenia svojej sotni chyten\u00fd 3. septembra 1947, kedy sa vzdal \u010deskoslovensk\u00fdm org\u00e1nom. Do 2. septembra bolo zabit\u00fdch 30 banderovcov, zranen\u00fdch 29, zajat\u00fdch 118 a 25 sa dobrovo\u013ene prihl\u00e1silo. V bojoch s banderovcami v rokoch 1945 \u2013 1947 padlo alebo bolo \u00famyselne zavra\u017eden\u00fdch 49 os\u00f4b.<\/p>\n

Po likvid\u00e1cii Burlaka<\/strong> u\u017e nebola v \u010ceskoslovensku \u017eiadna ucelen\u00e1 banderovsk\u00e1 skupina. Av\u0161ak roztr\u00fasen\u00e9 skupinky Chromenkovej sotni pokra\u010dovali cez Moravu v ceste do ju\u017en\u00fdch \u010ciech. Za nimi nasledovali v skupin\u00e1ch pozostatky Burlaka. Na Slovensku sa pohybovalo nieko\u013eko men\u0161\u00edch skup\u00edn a z Po\u013eska prich\u00e1dzali \u010fal\u0161ie. Ich prechody boli zaznamenan\u00e9 e\u0161te do polovice roku 1948, ale u\u017e i\u0161lo o ojedinel\u00e9 akcie. Nieko\u013ek\u00fdm men\u0161\u00edm skupin\u00e1m a jednotlivcom sa podarilo dosta\u0165 v rokoch 1947\u20131948 do okupa\u010dnej z\u00f3ny USA.<\/p>\n

Autor: J\u00e1n \u0160ach<\/strong><\/em><\/p>\n

Zdroj: Vojensk\u00fd historick\u00fd \u00fastav Praha<\/a><\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

\n