{"id":1563,"date":"2026-07-11T00:01:14","date_gmt":"2026-07-10T22:01:14","guid":{"rendered":"https:\/\/bratzabrata.eu\/?p=1563"},"modified":"2026-07-23T12:16:34","modified_gmt":"2026-07-23T10:16:34","slug":"krvava-nedela-11-7-1943-volyn","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/bratzabrata.eu\/index.php\/2026\/07\/11\/krvava-nedela-11-7-1943-volyn\/","title":{"rendered":"Krvav\u00e1 nede\u013ea 11.7.1943 .:. Voly\u0148"},"content":{"rendered":"

11. j\u00fala 1943 vst\u00fapilo do dej\u00edn ako Krvav\u00e1 nede\u013ea na Volyni.<\/span><\/strong><\/h3>\n

Krvav\u00e1 nede\u013ea na Volyni je ozna\u010denie chronologicky zladen\u00fdch organizovan\u00fdch masov\u00fdch vr\u00e1\u017ed, ktor\u00e9 prebehli 11. j\u00fala 1943. Krvav\u00e1 nede\u013ea na Volyni bola vyvrcholen\u00edm masakru na Volyni, systematick\u00e9ho a pl\u00e1novan\u00e9ho masov\u00e9ho vyhladzovania civilistov po\u013eskej n\u00e1rodnosti partiz\u00e1nmi Organiz\u00e1cie ukrajin Ukrajinskou povstaleckou arm\u00e1dou (UPA) a ukrajinsk\u00fdmi civilistami. Po\u010das tohto d\u0148a boli civilisti po\u013eskej n\u00e1rodnosti napadnut\u00ed v 99 lokalit\u00e1ch, predov\u0161etk\u00fdm vo vtedaj\u0161\u00edch okresoch Volynskovolodymyrskom a Horochivskom. V d\u0148och, ktor\u00e9 nasledovali, masaker pokra\u010doval.<\/p>\n

Masaker na Volyni<\/strong><\/h4>\n

Od febru\u00e1ra 1943 OUN<\/a> a jeho ozbrojen\u00e9 kr\u00eddlo \u2013 UPA<\/a> za\u010dali \u00fatoky na po\u013esk\u00e9\u00a0 obyvate\u013estvo na Volyni. A\u017e do j\u00fala 1943 ozbrojen\u00e9 sily ukrajinsk\u00fdch nacionalistov, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dzali vo f\u00e1ze vytv\u00e1rania a konsolid\u00e1cie jednotiek, boli schopn\u00e9\u00a0 vykona\u0165 akcie iba v obmedzenom rozsahu, a to najm\u00e4 na v\u00fdchode Volyne (obzvl\u00e1\u0161\u0165 akt\u00edvne vo vyhladzovan\u00ed Poliakov sa uk\u00e1zal Ivan Lytvyn\u010duk naz\u00fdvan\u00fd \u201eDubowyj\u201c). V m\u00e1ji a j\u00fani 1943 vo veden\u00ed UPA<\/a> dozrel pl\u00e1n synchronizovan\u00e9ho \u00fatoku na po\u013esk\u00e9 osady na masov\u00e9 vra\u017edenie Poliakov na Volyni. Pl\u00e1n bol podporen\u00fd jednotkami banderovcov sp\u00e1jaj\u00facich ukrajinsk\u00fdch st\u00fapencov r\u00f4zneho p\u00f4vodu (bulbovce, melnykovce), \u010dasto aj n\u00e1sil\u00edm sp\u00e1jaj\u00facich oddiely UPA<\/a>.<\/p>\n

Ako tvrd\u00ed velite\u013e okrsku \u201eTuriw\u201c Jurij Stelmaszczuk naz\u00fdvan\u00fd \u201eRudyj\u201c vo vyhl\u00e1seniach po vojne pri v\u00fdsluchu NKVD po svojom zatknut\u00ed, v j\u00fani 1943 velite\u013e UPA<\/a> Dmytro Klja\u010dkivsky naz\u00fdvan\u00fd \u201eKlym Savur\u201c nariadil vyhladenie Pol\u00e1kov.<\/p>\n

V j\u00fani 1943, sa stretol v Ko\u0142kowskom lese s Klymom Savurom a n\u00e1mestn\u00edkom gener\u00e1lneho \u0161t\u00e1bu Andruszczenkom. Savur mi dal rozkaz na vyvra\u017edenie v\u0161etk\u00fdch Poliakov v okrese Kovel.<\/p>\n

Do tej doby, teda do konca j\u00fana 1943, oddiely ukrajinsk\u00fdch nacionalistov zabili na Volyni 9\u201315 tis\u00edc Poliakov.<\/strong><\/span><\/p>\n

<\/h4>\n

<\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

Pr\u00edprava krvav\u00e9 nedele<\/strong><\/h4>\n

Prv\u00e9 j\u00falov\u00e9 \u010d\u00edslo denn\u00edka UPA<\/a> \u201eDo zbroji\u201c s\u013e\u00fabilo \u201ehanebn\u00fa smr\u0165\u201c v\u0161etk\u00fdm Poliakom, ktor\u00ed zostan\u00fa na Ukrajine.<\/p>\n

Pl\u00e1ny UPA<\/a> predpokladali za\u010datie vyhladzovacej akcie v \u010do najv\u00e4\u010d\u0161om \u00fazemnom rozsahu, aby UPA<\/a> prekvapila obyvate\u013eov po\u013eskej n\u00e1rodnosti a zabr\u00e1nila im v pr\u00edprave obrann\u00fdch akci\u00ed. Akcia vo Volynskovolodymyrskom okrese predch\u00e1dzalo zhroma\u017e\u010fovaniu oddielov UPA<\/a> v zawidowsk\u00fdch lesoch. \u0160tyri dni pred za\u010diatkom akcie agit\u00e1tori, ktor\u00ed pri\u0161li z v\u00fdchodnej Hali\u010de, konali v ukrajinsk\u00fdch dedin\u00e1ch stretnutie, aby presved\u010dili obyvate\u013eov, \u017ee treba vyvra\u017edi\u0165 Poliakov. Aby Poliaci nemali podozrenie, dva dni pred masakrom obyvate\u013eov po\u013eskej n\u00e1rodnosti distribuovali let\u00e1ky vyz\u00fdvaj\u00face na zjednotenie Ukrajincov v boji proti Nemcom a Sovietom.<\/p>\n

Ako de\u0148 za\u010datia akcie bola zvolen\u00e1 nede\u013ea, kedy bolo mo\u017en\u00e9 n\u00e1js\u0165 najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed po\u010det Poliakov v kostoloch. V tomto term\u00edne bol oslavovan\u00fd popul\u00e1rny pravosl\u00e1vny sviatok sv\u00e4t\u00e9ho Petra a Pavla.<\/p>\n

Na za\u010diatku j\u00fala 1943 sa po\u013esk\u00e9 podzemn\u00e9 hnutie pok\u00fasilo vyjedn\u00e1va\u0165 s banderov\u00fdmi oddielmi OUN<\/a>, aby bola zastaven\u00e1 vlna vra\u017edenia. Po\u010diato\u010dn\u00e1 diskusia s miestnym velite\u013eom SB OUN<\/a> Szabatur\u0105 prebehla v bl\u00edzkosti obce \u015awinarzyna d\u0148a 7. j\u00fala 1943. Na \u010fal\u0161ie stretnutie d\u0148a 10. 7. 1943 pri\u0161iel na \u010dele region\u00e1lnej deleg\u00e1cie ako splnomocnenec advok\u00e1t Zygmunt Ruml naz\u00fdvan\u00fd \u201eKrzys Voly\u0148 Krzysztof Markiewicz naz\u00fdvan\u00fd \u201eDiabol\u201c, a vodi\u010d Witold Dobrowolski. Markiewicz poznal Szabatur\u0119ho zo \u0161koly a ako gesto dobrej v\u00f4le Poliaci na sch\u00f4dzku nepri\u0161li s ozbrojen\u00fdm sprievodom. Po pr\u00edchode na miesto rokovania (obec Kustycze), boli v\u0161etci traja zatknut\u00ed Ukrajinci a zavra\u017eden\u00ed. Neozbrojen\u00ed vyjedn\u00e1va\u010di boli pravdepodobne roztrhan\u00ed ko\u0148mi na kusy.<\/p>\n

<\/p>\n

Dmytro Klja\u010dkivskyj (1911\u201345) alias \u201eKlym Savur\u201c,<\/em>
\nhlavn\u00ed architekt pl\u00e1nu vyhlazen\u00ed Pol\u00e1k\u016f na Volyni<\/em><\/p>\n

<\/h4>\n

\u00a0<\/p>\n

Masaker 11. j\u00fala<\/strong><\/h4>\n

V noci z 10 a\u017e 11. j\u00fala 1943 sa s podporou oddielov UPA<\/a> ukrajinsk\u00ed ro\u013en\u00edci (mobilizovan\u00ed v tzv. sebaobrann\u00fdch oddieloch) spojili v koordinovanom \u00fatoku na dediny, kde \u017eili Poliaci. Do\u0161lo k tomu predov\u0161etk\u00fdm vo vtedaj\u0161\u00edch okresoch Volynskovolodymyrskom, Horochivskom a Kovelskom.<\/p>\n

Jeden z prv\u00fdch masakrov sa udial v Dominopole, vykonal ho v spolupr\u00e1ci s UPA<\/a> partiz\u00e1nsky oddiel Stanislava (Celestina?) Dabrowsk\u00e9ho. P\u00e1chatelia (pravdepodobne pod veden\u00edm \u201eSi\u010d\u201c Antoniuka) zabili asi 220 Poliakov. Pribli\u017ene o 2:30 UPA<\/a> napadla Gur\u00f3w a zabila 200 Poliakov. O pol hodiny nesk\u00f4r t\u00ed ist\u00ed p\u00e1chatelia za\u00fato\u010dili na obec Wygranki, kde zabili 150 \u013eud\u00ed.<\/p>\n

Vrahovia sa pohybovali v \u0161pecializovan\u00fdch skupin\u00e1ch \u2013 niektor\u00e9 jednotky obk\u013e\u00fa\u010dili dediny, \u010fal\u0161ie ich napadli a obete zhroma\u017edili na jednom mieste. Potom obete zmasakrovali. Do vra\u017edenia zranen\u00fdch, utekaj\u00facich a l\u00fapen\u00ed boli zapojen\u00ed ukrajinsk\u00ed ro\u013en\u00edci. Vojaci UPA<\/a> sa po masakre na jednom mieste r\u00fdchlo premiestnili do \u010fal\u0161ej dediny, ktor\u00e1 bola ur\u010den\u00e1 na vyhladenie.<\/p>\n

V nieko\u013ek\u00fdch pr\u00edpadoch (Chryn\u00f3v, Krymno, Kisielin, Poryck, Zab\u0142o\u0107ce) bol masaker sp\u00e1chan\u00fd na neozbrojen\u00fdch civilistoch po\u013eskej n\u00e1rodnosti, ktor\u00ed sa zi\u0161li na om\u0161i v kostole. V Chrynove bolo takto zavra\u017eden\u00fdch 150 os\u00f4b, v Krymne 40 os\u00f4b, v Porycku 200 os\u00f4b a Zablo\u010d\u00e1ch 76. V Kisieline bolo zavra\u017eden\u00fdch 90 obyvate\u013eov po\u013eskej n\u00e1rodnosti, ale niektor\u00fdm z veriacich sa podarilo zabarik\u00e1dovat na fare a br\u00e1ni\u0165 sa pred \u00fatokmi. Po\u010das \u00fatokov na kostoly boli tie\u017e zavra\u017eden\u00ed dvaja k\u0148azi (Josef Alexandrovi\u010d v Zablo\u010d\u00e1ch a J\u00e1n Kotwicki v Chrynove). Far\u00e1r Witold Kowalski z obce Kisielin bol v\u00e1\u017ene zranen\u00fd. Kaplan Boleslaw Szaw\u0142owski pod\u013ea protikladn\u00fdch spr\u00e1v tie\u017e zomrel 11. j\u00fala (v kostole v Porycku) alebo bol len zranen\u00fd a \u010dlenovia UPA<\/a> ho nasleduj\u00faci de\u0148 na\u0161li a zavra\u017edili.<\/p>\n

Obyvatelia po\u013eskej n\u00e1rodnosti boli zab\u00edjan\u00ed stre\u013ebou, sekerami, vidlami, kosami a kos\u00e1kmi, p\u00edlami, no\u017emi, kladivami a \u010fal\u0161\u00edmi n\u00e1strojmi. Nezriedka boli vra\u017edy vykonan\u00e9 obzvl\u00e1\u0161\u0165 brut\u00e1lnymi a zavrhnutiahodn\u00fdmi sp\u00f4sobmi a obete boli mu\u010den\u00e9. \u010casto neboli po\u013esk\u00e9 budovy sp\u00e1len\u00e9 ihne\u010f, ale po nieko\u013ek\u00fdch d\u0148och, ke\u010f na mieste boli zavra\u017eden\u00ed aj zvy\u0161n\u00ed pre\u017eiv\u0161\u00ed, ktor\u00ed sa vr\u00e1tili do svojich domovov.<\/p>\n

Grzegorz Motyka p\u00ed\u0161e, \u017ee 11. j\u00fala 1943 vojaci UPA<\/a> za\u00fato\u010dili na 99 miest, kde \u017eili Poliaci. Timothy Snyder tvrd\u00ed, \u017ee \u201eod ve\u010dera 11.07.1943 do r\u00e1na 12. j\u00fala,\u201c za\u00fato\u010dila UPA<\/a> v 167 miestach. Oddiely UPA<\/a> 12. j\u00fala napadli 50 ded\u00edn. \u00datoky pokra\u010dovali v d\u0148och, ktor\u00e9 nasledovali. Cie\u013eom \u00fatokov v j\u00fali 1943 sa stalo 520 ded\u00edn a os\u00e1d, bolo zavra\u017eden\u00fdch asi 10 a\u017e 11.000 Poliakov.<\/p>\n

Grzegorz Motyka uv\u00e1dza, \u017ee 11. 7. 1943 bol pre Poliakov jeden z najtragickej\u0161\u00edch dn\u00ed druhej svetovej vojny.<\/span><\/strong><\/p>\n

Inform\u00e1cie na WikiP\u00e9dii<\/a><\/p>\n

\n

Po\u010das jedin\u00e9ho d\u0148a boli napadnut\u00e9 desiatky po\u013esk\u00fdch ded\u00edn a tis\u00edce civilistov pri\u0161li o \u017eivot. T\u00e1to udalos\u0165 sa stala jednou z najtragickej\u0161\u00edch kapitol druhej svetovej vojny vo v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe.
\nV tomto videu sa pozrieme na historick\u00e9 s\u00favislosti voly\u0148sk\u00fdch masakrov, vznik Organiz\u00e1cie ukrajinsk\u00fdch nacionalistov ( OUN<\/a> ), \u010dinnos\u0165 Ukrajinskej povstaleckej arm\u00e1dy ( UPA<\/a> ), priebeh Krvavej nedele aj osudy hlavn\u00fdch predstavite\u013eov, ako boli Dmytro Klja\u010dkivskyj (Klym Savur), Roman \u0160uchevy\u010d. Z\u00e1rove\u0148 sa zameriame na obranu po\u013esk\u00fdch ded\u00edn, napr\u00edklad P\u0159ebra\u017ee, a na to, pre\u010do s\u00fa tieto udalosti dodnes predmetom historick\u00fdch aj politick\u00fdch deb\u00e1t.<\/p>\n

Pou\u017eit\u00e9 zdroje:<\/strong><\/em>
\n\u2022 In\u0161tit\u00fat Pami\u0119ci Narodowej (IPN) https:\/\/ipn.gov.pl<\/em>
\n\u2022 M\u00fazeum II Wojny \u015awiatowej https:\/\/muzeum1939.pl<\/em>
\n\u2022 Yad Vashem https:\/\/www.yadvashem.org<\/em>
\n\u2022 Encyclopaedia Britannica \u2013 Volhynia https:\/\/www.britannica.com<\/em>
\n\u2022 Timothy Snyder \u2013 Bloodlands https:\/\/timothysnyder.org\/books\/blood\u2026<\/em>
\n\u2022 Grzegorz Motyka \u2013 od rezze wo\u0142y\u0144skiej do Akcji Wis\u0142a<\/em>
\n\u2022 W\u0142adys\u0142aw aj Ewa Siemaszko \u2013 Ludob\u00f3jstwo dokonane nacjonalistami ukrai\u0144skimi na ludno\u015bci polskiej Wo\u0142ynia 1939\u20131945<\/em><\/p>\n