Vladimir Semjonovi\u010d Sil\u010denko<\/strong><\/em>, rozpr\u00e1va o svojich vlastn\u00fdch sk\u00fasenostiach: \u201e\u0164a\u017ek\u00e9 sk\u00fa\u0161ky a muky sa pre sovietskych v\u00e4z\u0148ov za\u010dali e\u0161te pred ich pr\u00edchodom do t\u00e1bora: dni a t\u00fd\u017edne pod hol\u00fdm nebom na mieste zajatia s denn\u00fdmi d\u00e1vkami hrsti nel\u00fapan\u00fdch poh\u00e1nkov\u00fdch krup\u00edc a ve\u013emi mal\u00fdm mno\u017estvom pitnej vody. Potom v\u00e4z\u0148ov natla\u010dili do mal\u00fdch n\u00e1kladn\u00fdch vag\u00f3nov, 60 a\u017e 70 mu\u017eov do vag\u00f3na. Nemohli si ani sadn\u00fa\u0165, ani \u013eahn\u00fa\u0165. Cesta na z\u00e1pad trvala najmenej p\u00e4\u0165 a\u017e sedem dn\u00ed. Na cestu dostali celkovo 150 a\u017e 300 gramov chleba; vodu nedost\u00e1vali ka\u017ed\u00fd de\u0148. Zranen\u00ed a zranen\u00ed, ktor\u00fdch bolo ve\u013ea, nedost\u00e1vali po\u010das cesty \u017eiadnu lek\u00e1rsku starostlivos\u0165. Preto na \u017eelezni\u010dnej stanici H\u00f6velhof, kde sa vykladali vojensk\u00e9 vlaky ur\u010den\u00e9 do t\u00e1bora, z ka\u017ed\u00e9ho vag\u00f3na vyberali a\u017e 10 m\u0155tvol.<\/p>\nVy\u010derpan\u00ed v\u00e4zni, ktor\u00ed boli v roku 1941 prv\u00ed privezen\u00ed do Senne, museli t\u00e1bor opusti\u0165. Museli postavi\u0165 326 [jednotiek meranie] a mali k dispoz\u00edcii iba primit\u00edvne n\u00e1stroje. Za zl\u00e9ho po\u010dasia museli spa\u0165 alebo odpo\u010d\u00edva\u0165 na holej, studenej alebo vlhkej zemi \u2013 premo\u010den\u00ed na kos\u0165, premrznut\u00ed a vy\u010derpan\u00ed z dlh\u00e9ho pracovn\u00e9ho d\u0148a. Niektor\u00ed v\u00e4zni si v zemi postavili brlohy, ktor\u00e9 boli \u010dasto zni\u010den\u00e9.<\/p>\n
Kresba od A. Glinowa, v\u00e4z\u0148a v Stukenbrocku. Spo\u010diatku v\u00e4zni dost\u00e1vali jedno tepl\u00e9 jedlo: 200 gramov chleba s k\u00faskami pil\u00edn a vlhkou repou bola denn\u00e1 d\u00e1vka pre t\u00fdch, ktor\u00ed museli vykon\u00e1va\u0165 \u0165a\u017ek\u00fa, vy\u010derp\u00e1vaj\u00facu pr\u00e1cu. To viedlo k vysokej \u00famrtnosti v\u00e4z\u0148ov v t\u00e1bore\u2026<\/p>\n
V\u00fdstavba t\u00e1bora bola dokon\u010den\u00e1. Ostnat\u00fd dr\u00f4t obklopoval cel\u00fa rozsiahlu oblas\u0165. V\u0161ade okolo st\u00e1li str\u00e1\u017ene ve\u017ee s gu\u013eometmi namieren\u00fdmi na t\u00e1bor. Krut\u00ed, nemilosrdn\u00ed str\u00e1\u017ecovia strie\u013eali na bezbrann\u00fdch vojnov\u00fdch zajatcov bez akejko\u013evek provok\u00e1cie alebo ich bili bi\u010dmi, palicami a gumen\u00fdmi hadicami.<\/p>\n
V\u00e4zni v Aj po skon\u010den\u00ed organiza\u010dn\u00e9ho obdobia bola strava v\u00e4z\u0148ov skromn\u00e1: 150 a\u017e 200 g n\u00e1hradn\u00e9ho chleba, n\u00e1hradn\u00e1 k\u00e1va a vodnat\u00e1 polievka s n\u00e1zvom \u201ebalanda\u201c vyroben\u00e1 z neumyt\u00e9ho, zhnit\u00e9ho chleba.<\/p>\n
Hist\u00f3ria t\u00e1bora v rokoch 1941 a\u017e 1945<\/h4>\n
Napriek ideologick\u00fdm v\u00fdhrad\u00e1m k nasadeniu sovietskych vojnov\u00fdch zajatcov sa v r\u00e1mci tot\u00e1lnej vojnovej ekonomiky stalo nevyhnutn\u00fdm. Stalag 326 sl\u00fa\u017eil ako tranzitn\u00fd t\u00e1bor pre pr\u00e1cu v oceliar\u0148ach a uho\u013en\u00fdch baniach v Por\u00fa\u0159\u00ed a ako zdroj pracovnej sily pre spr\u00e1vny okres Minden a spolkov\u00fa krajinu Lippe. V\u00e4zni pridelen\u00ed na farmy boli vo v\u0161eobecnosti o nie\u010do lep\u0161ie na tom.<\/p>\n
Znie to ako krut\u00fd vtip, ke\u010f po\u010dujeme, \u017ee t\u00ed, ktor\u00ed boli \u00faplne vy\u010derpan\u00ed vy\u010derp\u00e1vaj\u00facou n\u00fatenou pr\u00e1cou, mali by\u0165 v Stukenbrocku o\u0161etrovan\u00ed a\u017e do uzdravenia. N\u00e1vrat do t\u00e1bora bol spravidla rozsudkom smrti. V Stukenbrocku neboli \u017eiadne popravisk\u00e1 ani kremat\u00f3ri\u00e1. T\u00e1bor bol \u201e\u00faplne oby\u010dajn\u00fdm t\u00e1borom\u201c pre sovietskych vojnov\u00fdch zajatcov. Na rozdiel od v\u00e4z\u0148ov in\u00fdch n\u00e1rodnost\u00ed sovietski v\u00e4zni nedost\u00e1vali ani minim\u00e1lnu mzdu; nemeck\u00fd \u0161t\u00e1t a priemysel im dodnes odmietaj\u00fa ak\u00fako\u013evek kompenz\u00e1ciu. V rokoch 1941 a\u017e 1945 pre\u0161lo t\u00e1borom pribli\u017ene 300 000 v\u00e4z\u0148ov. [Kresba od A. Glinowa, v\u00e4z\u0148a v Stalagu 326] Ohromuj\u00facich 65 000 v\u00e4z\u0148ov nepre\u017eilo. Vykoris\u0165ovanie prostredn\u00edctvom n\u00fatenej pr\u00e1ce a hladovania boli smrte\u013en\u00fdmi zbra\u0148ami, ktor\u00fdm pod\u013eahli. Probl\u00e9m e\u0161te zhor\u0161ovali choroby. V roku 1942 bola v t\u00e1bore umiestnen\u00e1 jednotka SS so psami. Jej \u00fa\u010delom bolo \u0161\u00edri\u0165 strach a zaja\u0165 ute\u010den\u00fdch v\u00e4z\u0148ov. Ich odhalenie bolo rozsudkom smrti: boli bu\u010f zavra\u017eden\u00ed na mieste, alebo v koncentra\u010dnom t\u00e1bore Buchenwald. Len v roku 1941 bolo v Stukenbrocku zastrelen\u00fdch 42 d\u00f4stojn\u00edkov sovietskej arm\u00e1dy za \u00fadajn\u00e9 odmietnutie pracova\u0165. Boli pochovan\u00ed na ne\u010falekom miestnom cintor\u00edne.<\/p>\n
Napriek t\u00fdmto drsn\u00fdm podmienkam sa v t\u00e1bore Stukenbrock vytvorila aj odbojov\u00e1 skupina. Zachr\u00e1nila mnoh\u00fdch spoluv\u00e4z\u0148ov pred istou smr\u0165ou, pom\u00e1hala chor\u00fdm vyhn\u00fa\u0165 sa najnam\u00e1havej\u0161ej pr\u00e1ci a ukr\u00fdvala ohrozen\u00fdch spolubojovn\u00edkov pred gestapom a SS. T\u00e1bor v zime: Centrum odbojovej skupiny sa nach\u00e1dzalo v t\u00e1borovej nemocnici Staum\u00fchle, kde bola kontrola gestapa menej pr\u00edsna kv\u00f4li riziku infekcie. Boli tam aj nemeck\u00ed antifa\u0161isti, ktor\u00ed riskovali svoje \u017eivoty, aby pomohli v\u00e4z\u0148om. Opakovane sa spom\u00ednaj\u00fa tri men\u00e1, na ktor\u00e9 si b\u00fdval\u00ed v\u00e4zni s v\u010fa\u010dnos\u0165ou spom\u00ednaj\u00fa: Ferdinand Hermann, Anton Liebel a Parischka. Koncom roka 1944 prevzal vedenie odbojovej organiz\u00e1cie sovietsky plukovn\u00edk S.J. Kurinin. Ke\u010f\u017ee poznali vojnov\u00fa situ\u00e1ciu, mohli za\u010da\u0165 pracova\u0165 na osloboden\u00ed t\u00e1bora.<\/p>\n
Oslobodenie<\/h4>\n
2. apr\u00edla 1945 kone\u010dne nadi\u0161iel ten okamih! Ke\u010f sa americk\u00e9 jednotky bl\u00ed\u017eili k t\u00e1boru, sovietski v\u00e4zni pod\u013ea dobre pripraven\u00e9ho pl\u00e1nu odzbrojili t\u00e1borov\u00fdch str\u00e1\u017ecov. Po \u00faspe\u0161nom povstan\u00ed prevzal spr\u00e1vu t\u00e1bora \u0161t\u00e1b odbojov\u00e9ho hnutia. Jeho hlavnou \u00falohou bolo poskytn\u00fa\u0165 r\u00fdchlu pomoc 1 400 chor\u00fdm z pribli\u017ene 10 000 v\u00e4z\u0148ov. Mnoh\u00ed boli zachr\u00e1nen\u00ed pred istou smr\u0165ou; v\u00e4\u010d\u0161ina sa po troch a\u017e \u0161tyroch mesiacoch vr\u00e1tila domov zdrav\u00e1. J\u00e1sav\u00e9 priv\u00edtanie oslobodite\u013eov<\/p>\n
Zatia\u013e \u010do oslobodenie splnilo dlhoro\u010dn\u00fd sen v\u00e4z\u0148ov, pre postupuj\u00facich Ameri\u010danov sa zmenilo na no\u010dn\u00fa moru, ke\u010f boli svedkami podmienok v t\u00e1bore. \u201e8 610 v\u00e4z\u0148ov dohnan\u00fdch hladom k \u0161ialenstvu, dr\u017ean\u00fdch ako zvierat\u00e1 v \u0161pine a biede,\u201c bol titulok spr\u00e1vy americk\u00e9ho vojnov\u00e9ho kore\u0161pondenta Johna Mecklina a dodal: \u201eAk Ameri\u010dania, ktor\u00ed tu dnes boli, u\u017e nen\u00e1videli Nemcov, teraz ich nen\u00e1vidia.\u201c<\/p>\n
Okrem pre\u017eiv\u0161\u00edch na\u0161li aj m\u0155tvych, pochovan\u00fdch v tridsiatich \u0161iestich masov\u00fdch hroboch, ka\u017ed\u00fd dlh\u00fd stodvan\u00e1s\u0165 metrov. Bez rakiev, v najlep\u0161om pr\u00edpade v papierov\u00fdch vreciach a bez oble\u010denia, boli naukladan\u00ed jeden na druhom, medzi nimi asi tis\u00edc det\u00ed a t\u00edned\u017eerov, ktor\u00ed boli zajat\u00ed pod z\u00e1mienkou boja proti partiz\u00e1nom.<\/p>\n
Napriek svojmu \u017ealostn\u00e9mu stavu za\u010dali osloboden\u00ed v\u00e4zni okrem organizovania hum\u00e1nneho \u017eivota v t\u00e1bore aj stava\u0165 pam\u00e4tn\u00edk pre svojich padl\u00fdch spolubojovn\u00edkov<\/p>\n
Po osloboden\u00ed<\/h4>\n
V \u010dase oslobodenia sa v t\u00e1bore nach\u00e1dzalo pribli\u017ene 10 000 v\u00e4z\u0148ov, vr\u00e1tane 1 400 \u0165a\u017eko chor\u00fdch os\u00f4b. T\u00e1bor bol rozpusten\u00fd 28. j\u00fana 1945. Dovtedy prevzala organiz\u00e1ciu t\u00e1bora sovietska spr\u00e1va t\u00e1bora a pripravovala b\u00fdval\u00fdch v\u00e4z\u0148ov na ich n\u00e1vrat do ZSSR. Okrem in\u00e9ho vyd\u00e1vali vlastn\u00e9 t\u00e1borov\u00e9 noviny. Nieko\u013eko v\u00fdtla\u010dkov t\u00fdchto nov\u00edn je st\u00e1le v dr\u017ebe pracovnej skupiny \u201eKvety pre Stukenbrocka\u201c.<\/p>\n
Po roku 1945 bol v are\u00e1li t\u00e1bora zriaden\u00fd interna\u010dn\u00fd t\u00e1bor pre nacistick\u00fdch vodcov a osoby podozriv\u00e9 z vojnov\u00fdch zlo\u010dinov. Nesk\u00f4r bolo vytvoren\u00e9 zariadenie \u201esoci\u00e1lnej starostlivosti\u201c pre ute\u010dencov. Dnes sa na tomto mieste nach\u00e1dza \u0161t\u00e1tna policajn\u00e1 akad\u00e9mia. V b\u00fdvalej v\u00e4zenskej budove koncentra\u010dn\u00e9ho t\u00e1bora Stalag sa nach\u00e1dza Dokumenta\u010dn\u00e9 centrum Stalag 326 (VI\/K). Po desa\u0165ro\u010diach \u00fasilia bolo v roku 1996 otvoren\u00e9 a teraz je otvoren\u00e9 pre verejnos\u0165.<\/p>\n
V\u00fdpove\u010f o\u010dit\u00e9ho svedka (z knihy \u201eDas Lager 326\u201c, ktor\u00fa vydala pracovn\u00e1 skupina Blumen f\u00fcr Stukenbrock e.V.)<\/p>\n