{"id":181,"date":"2026-01-04T06:23:05","date_gmt":"2026-01-04T06:23:05","guid":{"rendered":"https:\/\/bratzabrata.eu\/?p=181"},"modified":"2026-01-24T15:59:36","modified_gmt":"2026-01-24T14:59:36","slug":"ar-gen-ludvik-svoboda","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/bratzabrata.eu\/index.php\/2026\/01\/04\/ar-gen-ludvik-svoboda\/","title":{"rendered":"arm. gen. Ludv\u00edk Svoboda"},"content":{"rendered":"

\u201eNikdy nezapome\u0148te, jak lehce jsme svobodu ztratili a jak t\u011b\u017ece a za cenu velik\u00e9ho \u00fasil\u00ed a velik\u00fdch ob\u011bt\u00ed na\u0161eho a zejm\u00e9na sov\u011btsk\u00e9ho lidu jsme ji dob\u00fdvali zp\u011bt!\u201c<\/strong><\/span><\/h1>\n

Po rozbit\u00ed \u010cesko-Slovenska nacistick\u00fdm Nemeckom a okup\u00e1cii \u010ciech a Moravy sa zapojil do organizovania vojenskej odbojovej organiz\u00e1cie Obrana n\u00e1roda na Krom\u011b\u0159\u00ed\u017esku. Za\u010diatkom j\u00fana 1939 pre\u0161iel ileg\u00e1lne do Po\u013eska. D\u00f4stojn\u00edkov jeho veku a hodnosti, ktor\u00ed by zanechali doma rodinu v neistote a nebezpe\u010denstvu, nebolo ve\u013ea. V Po\u013esku, ako najstar\u0161\u00ed a najvy\u0161\u0161\u00ed d\u00f4stojn\u00edk, velil vojenskej skupine vo vojenskom t\u00e1bore v Krakove\u00a0\u2013\u00a0Mal\u00fdch Bronowiciach. Cez tento t\u00e1bor prech\u00e1dzali stovky emigruj\u00facich mlad\u0161\u00edch d\u00f4stojn\u00edkov. Po\u010das troch mesiacov bolo vypraven\u00fdch do Franc\u00fazska 1 200 letcov. T\u00ed vojaci, ktor\u00ed v Po\u013esku zostali, mali vytvori\u0165 \u010ds. vojensk\u00fa jednotku na \u00fazem\u00ed Po\u013eska.<\/sup><\/p>\n

Po\u013esk\u00fd prezident povolil \u010ds. vojensk\u00fa jednotku pod n\u00e1zvom \u201eLegi\u00f3n \u010desk\u00fd a slovensk\u00fd\u201c a\u017e tret\u00ed de\u0148 (3. 9. 1939) po napadnut\u00ed Po\u013eska Nemeckom. Ten mohol len m\u00e1lo zasiahnu\u0165 do bojov. Po por\u00e1\u017eke Po\u013eska v septembri 1939 previedol Ludv\u00edk Svoboda skupinu viac ako 700 d\u00f4stojn\u00edkov a vojakov do azylu v ZSSR. \u00danik skupiny do Rumunska bol vyl\u00fa\u010den\u00fd, hrozilo, \u017ee by ju Rumuni odovzdali Nemcom. V ZSSR sa skupina ihne\u010f premenovala na \u201eV\u00fdchodn\u00fa skupinu \u010ds. arm\u00e1dy\u201c. Skupina pre\u0161la bez zbran\u00ed a v civile, ale ako vojensk\u00fd \u00fatvar so s\u00fahlasom \u010ds. vyslanca v Po\u013esku Juraja Sl\u00e1vika a po dohode so sovietskymi diplomatick\u00fdmi org\u00e1nmi na \u00fazem\u00ed Po\u013eska. Aby sa ako civiln\u00ed emigranti nerozpt\u00fdlili po Sovietskom zv\u00e4ze, ktor\u00fd mal v tom \u010dase s Nemeckom dohodu, boli vojaci od verejnosti izolovan\u00ed v interna\u010dn\u00fdch t\u00e1boroch, v ktor\u00fdch viedli \u017eivot pod\u013ea predpisov \u010ds. arm\u00e1dy. Tieto interna\u010dn\u00e9 t\u00e1bory neboli ani zajateck\u00e9, ani pracovn\u00e9 a ani gulagy.<\/p>\n

V dobe intern\u00e1cie bola \u201e\u010cs. vojensk\u00e1 skupina v\u00fdchodn\u00e1\u201c postupne v nasleduj\u00facich miestach: Kamenec Podolsk\u00fd, Olchovce, Jarmolince, Oranky, Suzda\u013e. Na \u00fazem\u00ed ZSSR nebolo \u010ds. diplomatick\u00e9 zast\u00fapenie a pplk. Ludv\u00edk Svoboda viedol po dva roky diplomatick\u00e9 rokovania so sovietskymi org\u00e1nmi, aby mohla by\u0165 t\u00e1to vojensk\u00e1 skupina udr\u017ean\u00e1 vcelku, aby bola materi\u00e1lne podporovan\u00e1 a aby v\u00e4\u010d\u0161ia \u010das\u0165 d\u00f4stojn\u00edkov a podd\u00f4stojn\u00edkov tejto skupiny bola prepraven\u00e1 do kraj\u00edn, kde sa bojovalo proti Nemecku (do Franc\u00fazska, po jeho p\u00e1de do Anglicka a nesk\u00f4r na Stredn\u00fd v\u00fdchod). Celkom bolo vypraven\u00fdch za pomoci ZSSR 12 transportov, t. j. 662 mu\u017eov, 12 \u017eien a 6 det\u00ed. V tej dobe \u010ds. politick\u00e9 vedenie v emigr\u00e1cii na \u010dele s prezidentom Bene\u0161om nebolo na\u0161imi predmn\u00edchovsk\u00fdmi spojencami\u00a0\u2013\u00a0Anglickom a Franc\u00fazskom \u2013 uzn\u00e1van\u00e9. E\u0161te nevyhl\u00e1sili mn\u00edchovsk\u00fa dohodu a protektor\u00e1tne hranice za neplatn\u00e9. Na\u0161i letci museli vo Franc\u00fazsku a\u017e do jeho napadnutia Nemeckom sl\u00fa\u017ei\u0165 vo franc\u00fazskej cudzineckej l\u00e9gii, ich hodnosti im boli zn\u00ed\u017een\u00e9 alebo neuznan\u00e9.<\/sup><\/p>\n

Mesiac po napadnut\u00ed ZSSR Nemeckom bola na\u0161imi politick\u00fdmi predstavite\u013emi 18. j\u00fala 1941 podp\u00edsan\u00e1 dohoda so Sovietskym zv\u00e4zom o obnove diplomatick\u00fdch stykov a vz\u00e1jomnej spolupr\u00e1ci vo vojne proti Nemecku. Dohoda umo\u017e\u0148ovala organizova\u0165 v Sovietskom zv\u00e4ze samostatn\u00fa \u010desko-slovensk\u00fa vojensk\u00fa jednotku. Pplk. Ludv\u00edk Svoboda sa v\u00fdznamne podie\u013eal na pr\u00edprave tejto vojenskej dohody a tie\u017e na vyrokovan\u00ed podmienok pre spolupr\u00e1cu sovietskych a \u010desko-slovensk\u00fdch spravodajsk\u00fdch slu\u017eieb. Kv\u00f4li tomu nieko\u013ekokr\u00e1t opustil ZSSR a odi\u0161iel do Istanbulu.<\/sup>V Moskve bola u\u017e na jar 1941 ustanoven\u00e1 tajn\u00e1 \u010ds. vojensk\u00e1 misia, ktorej velite\u013eom bol plk. Heliodor P\u00edka a jeho z\u00e1stupcom pplk. Ludv\u00edk Svoboda.<\/p>\n

Na prelome m\u00e1ja a j\u00fana 1941 Ludv\u00edk Svoboda spolu so spravodajsk\u00fdm d\u00f4stojn\u00edkom Hieke-Stojom kontaktovali L. Krna, z\u00e1stupca vyslanca Slovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu v Moskve. Hieke-Stoj prehovoril diplomata k spolupr\u00e1ci. V s\u00favislosti s t\u00fdmto podujat\u00edm bol Svoboda zadr\u017ean\u00fd sovietskou kontrarozviedkou a obvinen\u00fd zo spol\u010denia s nepriate\u013eom Sovietskeho zv\u00e4zu a zo \u0161pion\u00e1\u017ee. Nedorozumenie sa vysvetlilo a Svoboda bol obvinenia zbaven\u00fd.Pod\u013ea \u0161pekulat\u00edvnych \u00favah niektor\u00fdch historikov sa vtedy L. Svoboda zaviazal k spolupr\u00e1ci so sovietskou tajnou slu\u017ebou, v ktorej potom zotrval a\u017e do konca svojho \u017eivota. Pre toto tvrdenie v\u0161ak nena\u0161li d\u00f4kazy. V Svobodovom denn\u00edku sa k tejto z\u00e1le\u017eitosti vz\u0165ahuje z\u00e1pis, ktor\u00fd objas\u0148uje d\u00f4vod jeho zadr\u017eania a obvinenia zo \u0161pion\u00e1\u017ee. Ved\u00faci misie plk. P\u00edka pozabudol ozn\u00e1mi\u0165 kontakty jeho a \u010fal\u0161\u00edch \u010dlenov misie s diplomatom dr. Krnom zo Slovenska. T\u00fdmto pozabudnut\u00edm \u201epriviedol misiu, najm\u00e4 seba a m\u0148a, do ve\u013emi nepr\u00edjemnej situ\u00e1cie a t\u00fdm sa jeho aj moje postavenie v ZSSR zna\u010dne zhor\u0161ilo a d\u00f4vera bola otrasen\u00e1. Som toho n\u00e1zoru, \u017ee toto bolo d\u00f4vodom, \u017ee bol od n\u00e1s po\u017eadovan\u00fd \u0161ifrovac\u00ed k\u013e\u00fa\u010d a bola spr\u00edsnen\u00e1 kontrola nad r\u00e1dio prev\u00e1dzkou.\u201c<\/p>\n

\u010cinnos\u0165 Ludv\u00edka Svobodu bola po cel\u00e9 \u010fal\u0161ie obdobie vojny spojen\u00e1 s organiz\u00e1ciou \u010ds. vojska v ZSSR. Pplk. Svoboda spolu so skupinou 93 d\u00f4stojn\u00edkov a podd\u00f4stojn\u00edkov, ktor\u00e9 po\u010das intern\u00e1cie pripravoval (Oransk\u00e1 skupina), zorganizoval z dobrovo\u013en\u00edkov\u00a0\u2013\u00a0\u010desko-slovensk\u00fdch ob\u010danov, ktor\u00ed sa prihl\u00e1sili zo v\u0161etk\u00fdch koncov ZSSR, samostatn\u00fd po\u013en\u00fd pr\u00e1por, ktor\u00fd v\u0161ak organiza\u010dne mohol by\u0165 zaraden\u00fd do \u0161trukt\u00fary sovietskeho vojska. Do jednotky vst\u00fapili \u010cesi, Slov\u00e1ci aj Rus\u00edni z Podkarpatskej Rusi, \u017didia, krajania \u017eij\u00faci na \u00fazem\u00ed ZSSR, ale aj nemeck\u00ed a ma\u010farsk\u00ed antifa\u0161isti\u00a0\u2013\u00a0\u010ds. ob\u010dania.Ludv\u00edk Svoboda prijal do arm\u00e1dy \u017eeny, aj ke\u010f to bolo proti poriadku \u010ds. arm\u00e1dy. Pr\u00edchodom \u010fal\u0161\u00edch dobrovo\u013en\u00edkov, najm\u00e4 Rus\u00ednov, ktor\u00ed pri\u0161li z gulagov, a Slov\u00e1kov, ktor\u00ed pre\u0161li do zajatia, sa pr\u00e1por postupne rozr\u00e1stol na samostatn\u00fa zmie\u0161an\u00fa brig\u00e1du a nesk\u00f4r na arm\u00e1dny zbor \u2013 najv\u00e4\u010d\u0161iu \u010desko-slovensk\u00fa vojensk\u00fa jednotku v zahrani\u010d\u00ed. \u010cesko-slovensk\u00e9 vojsko v ZSSR p\u00f4sobilo na frontoch druhej svetovej vojny najdlh\u0161ie zo v\u0161etk\u00fdch jednotiek n\u00e1\u0161ho zahrani\u010dn\u00e9ho vojska.<\/sup><\/p>\n

Pred odchodom na front,\u00a030. janu\u00e1ra 1943,\u00a0bol Ludv\u00edk Svoboda pov\u00fd\u0161en\u00fd na plukovn\u00edka. Plk. Svoboda velil pr\u00e1poru, ktor\u00fd sa vyznamenal pri Sokolove (pri boji proti odvetnej oper\u00e1cii nemeckej arm\u00e1dy za Stalingrad a Charkov).\u00a0Velil brig\u00e1de\u00a0ktor\u00e1 zohrala v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu pri osloboden\u00ed hlavn\u00e9ho mesta Ukrajiny Kyjeva a pri bojoch o z\u00e1padn\u00fa Ukrajinu. V decembri 1943 po osloboden\u00ed Kyjeva bol menovan\u00fd brig\u00e1dnym gener\u00e1lom. Brig\u00e1da pod jeho velen\u00edm oslobodzovala mesta Rudu, Bielu Cerekev a rad \u010fal\u0161\u00edch. U \u017da\u0161kova sa brig\u00e1da z\u00fa\u010dastnila korsu\u0148-\u0161ev\u010denkovskej oper\u00e1cie.<\/p>\n

D\u0148a 18.5.1944 bol menovan\u00fd velite\u013eom 1. \u010ds. arm\u00e1dneho zboru v ZSSR brig\u00e1dny gener\u00e1l Jan Kratochv\u00edl. Pod jeho velen\u00edm bol zbor nasaden\u00fd v karpatsko-duklianskej oper\u00e1cii. D\u0148a 10. 9. 1944 velenie nad 1. \u010ds. arm\u00e1dnym zborom prevzal od brig\u00e1dneho gener\u00e1la Jana Kratochv\u00edla brig\u00e1dny gener\u00e1l Ludv\u00edk Svoboda (na z\u00e1klade rozkazu velite\u013ea 1. ukrajinsk\u00e9ho frontu mar\u0161ala Koneva). Zmena velite\u013ea s\u00favisela s ne\u00faspe\u0161n\u00fdm za\u010dat\u00edm oper\u00e1ci\u00ed d\u0148a 9. 10. 1944. J. B\u00edlek hodnot\u00ed odvolanie Kratochv\u00edla ako \u201eneopr\u00e1vnen\u00e9\u201c\u00a0J. Bystrick\u00fd cituje hodnotenie \u010ds. ministerstva n\u00e1rodnej obrany v Lond\u00fdne, ktor\u00e9 uznalo d\u00f4vody Konevovho rozhodnutia.<\/span><\/span><\/a><\/sup>Zbor bol organizovan\u00fd na z\u00e1klade pr\u00edchodu \u010fal\u0161\u00edch dobrovo\u013en\u00edkov, najm\u00e4 voly\u0148sk\u00fdch \u010cechov. Zbor sa vyznamenal v karpatsko-duklianskej oper\u00e1cii \u2013 najv\u00e4\u010d\u0161ej horskej oper\u00e1cii 2. svetovej vojny. Bola to aj najv\u00e4\u010d\u0161ia oper\u00e1cia \u010ds. arm\u00e1dy v jej hist\u00f3rii. Delostrelci arm\u00e1dneho zboru sa z\u00fa\u010dastnili mohutnej delostreleckej pr\u00edpravy v jaslianskej oper\u00e1cii, smeruj\u00facej k oslobodeniu Krakova a v\u00fdchodn\u00e9ho Po\u013eska.\u00a0Arm\u00e1dny zbor oslobodzoval Slovensko a v\u00fdchodn\u00fa Moravu. Po mobiliz\u00e1cii Slov\u00e1kov a zapojen\u00ed miestnych partiz\u00e1nov vzr\u00e1stol po\u010det vojakov zhruba na 50 000. 3. apr\u00edla 1945 velenie nad zborom prevzal gener\u00e1l Karel Klap\u00e1lek. Ostravsko-opavskej oper\u00e1cie sa z\u00fa\u010dastnila \u010ds. tankov\u00e1 brig\u00e1da spolu so zmie\u0161anou leteckou div\u00edziou.<\/span><\/span><\/a><\/sup><\/p>\n

V janu\u00e1ri 1945 po vstupe zboru na slovensk\u00e9 \u00fazemie na priamu \u017eiados\u0165 gen. L. Z. Mechlisa, \u010dlena vojenskej rady 4. ukrajinsk\u00e9ho frontu, ktor\u00fd koordinoval \u010dinnos\u0165 spravodajskej slu\u017eby frontu, L. Svoboda zriadil pri arm\u00e1dnom zbore vojensk\u00e9 obrann\u00e9 spravodajstvo (OBZ). Gener\u00e1l Svoboda chcel p\u00f4vodne veden\u00edm OBZ poveri\u0165 mjr. Franti\u0161ka Sedl\u00e1\u010dka. Gen. Mechlis v\u0161ak presadil npor. B. Reicina.<\/p>\n

D\u0148a 4. apr\u00edla 1945 vymenoval prezident Bene\u0161 tzv. ko\u0161ick\u00fa vl\u00e1du. Ludv\u00edk Svoboda bol menovan\u00fd ako nestran\u00edk za ministra n\u00e1rodnej obrany a velen\u00edm arm\u00e1dneho zboru poveril gener\u00e1la Klap\u00e1lka. Gener\u00e1l Klap\u00e1lek spolu s \u010fal\u0161\u00edmi nieko\u013ek\u00fdmi gener\u00e1lmi a radom mlad\u0161\u00edch d\u00f4stojn\u00edkov pri\u0161li na vy\u017eiadanie z Anglicka. T\u00edto d\u00f4stojn\u00edci posilnili velite\u013esk\u00fd zbor jednotky. Niektor\u00ed pri\u0161li k brig\u00e1de u\u017e pred Kyjevom, niektor\u00ed a\u017e k zboru a z\u00fa\u010dastnili sa oslobodenia Slovenska a v\u00fdchodnej Moravy.<\/p>\n

Na div\u00edzneho gener\u00e1la bol Ludv\u00edk Svoboda pov\u00fd\u0161en\u00fd 10. m\u00e1ja 1945. Arm\u00e1dnym gener\u00e1lom sa stal 1. augusta 1945.<\/p>\n

pozvite priate\u013eov a zdie\u013eajte, nech Pravda v\u00ed\u0165az\u00ed !!! <\/strong>https:\/\/t.me\/pravdavzdyvitazi<\/strong><\/a><\/p>\n