\u2022 28. okt\u00f3ber 1918 (Praha): N\u00e1rodn\u00fd v\u00fdbor \u010deskoslovensk\u00fd vyhl\u00e1sil samostatn\u00fd \u010deskoslovensk\u00fd \u0161t\u00e1t a prijal prv\u00fd z\u00e1kon o jeho vzniku.
\n\u2022 30. okt\u00f3ber 1918 (Martin): Slovensk\u00e1 politick\u00e1 elita prijala Deklar\u00e1ciu slovensk\u00e9ho n\u00e1roda (Martinsk\u00fa deklar\u00e1ciu), ktorou sa Slovensko prihl\u00e1silo k nov\u00e9mu spolo\u010dn\u00e9ho \u0161t\u00e1tu.
\n\u2022 30. m\u00e1j 1918: Podp\u00edsan\u00e1 Pittsbursk\u00e1 dohoda v USA o spojen\u00ed \u010cechov a Slov\u00e1kov v spolo\u010dnom \u0161t\u00e1te.
\n\u2022 18. okt\u00f3ber 1918: Zverejnen\u00e1 Washingtonsk\u00e1 deklar\u00e1cia zahrani\u010dn\u00fdm odbojom.
\n\u2022 14. november 1918: Revolu\u010dn\u00e9 N\u00e1rodn\u00e9 zhroma\u017edenie vyhl\u00e1silo Republiku \u010deskoslovensk\u00fa, zvolilo za prezidenta Tom\u00e1\u0161a Garrigue Masaryka a zostavilo vl\u00e1du.
\n\u2022 29. febru\u00e1r 1920: Schv\u00e1len\u00e1 \u00dastava \u010ceskoslovenskej republiky, ktor\u00e1 definovala \u0161t\u00e1t ako demokratick\u00fa republiku.<\/p>\n
Hlavn\u00e9 osobnosti<\/strong><\/p>\n \u2022 Tom\u00e1\u0161 Garrigue Masaryk \u2013 prv\u00fd \u010deskoslovensk\u00fd prezident \u00a0<\/p>\n Vznik \u010ceskoslovenskej republiky na trosk\u00e1ch habsburskej monarchie v roku 1918 predstavuje k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd moment v modern\u00fdch dejin\u00e1ch Slovenska. T\u00fdmto \u0161t\u00e1topr\u00e1vnym aktom boli vytvoren\u00e9 priazniv\u00e9 podmienky na v\u0161estrann\u00fd a dovtedy nepoznan\u00fd civiliza\u010dn\u00fd vzostup Slov\u00e1kov. Slovensk\u00fd n\u00e1rod sa v kon\u0161tituovanom \u0161t\u00e1te stal n\u00e1rodom \u0161t\u00e1totvorn\u00fdm, pri\u010dom t\u00e1to kvalitat\u00edvna zmena mala mimoriadne pozit\u00edvny vplyv na rozvoj slovensk\u00e9ho \u0161kolstva, vedy, kult\u00fary a \u010fal\u0161\u00edch oblast\u00ed spolo\u010densk\u00e9ho \u017eivota. Slov\u00e1ci sa svojimi aktivitami v zahrani\u010dnom odboji takisto v\u00fdznamne zasl\u00fa\u017eili o \u010deskoslovensk\u00fa \u0161t\u00e1tnos\u0165. Po\u010det slovensk\u00fdch pr\u00edslu\u0161n\u00edkov \u010deskoslovensk\u00e9ho zahrani\u010dn\u00e9ho vojska (\u010deskoslovensk\u00fdch l\u00e9gi\u00ed) bol s\u00edce ni\u017e\u0161\u00ed v porovnan\u00ed s legion\u00e1rmi \u010deskej n\u00e1rodnosti, ale viacer\u00e9 slovensk\u00e9 osobnosti akt\u00edvne prispeli k vytv\u00e1raniu samotnej koncepcie \u010deskoslovensk\u00e9ho odboja. Milan Rastislav \u0160tef\u00e1nik na prelome rokov 1915 \u2013 1916 prispel k vypracovaniu strat\u00e9gie a taktiky odboja na \u010dele s Tom\u00e1\u0161om G. Masarykom a Edvardom Bene\u0161om. Cie\u013e odboja bol jednozna\u010dn\u00fd: vymani\u0165 \u010cechov a Slov\u00e1kov z nemecko-rak\u00faskeho a ma\u010farsk\u00e9ho podru\u010dia. Vojnov\u00e1 ka\u017edodennos\u0165 v habsburskej monarchii, a teda i v \u010cesku, resp. na Slovensku, bola v poslednom vojnovom roku (1918) ur\u010dovan\u00e1 v\u00fdrazn\u00fdmi hospod\u00e1rskymi probl\u00e9mami, ktor\u00e9 zasahovali do v\u0161etk\u00fdch sf\u00e9r \u017eivota. V\u00fdrazne sa napr\u00edklad prejavoval nedostatok z\u00e1kladn\u00fdch potravinov\u00fdch \u010dl\u00e1nkov. Obdobn\u00fd nedostatok bol typick\u00fd aj pre niektor\u00e9 strategick\u00e9 suroviny (uhlie, nafta, bavlna at\u010f.). Nepretr\u017eite prebiehali rekvir\u00e1cie kovov (medi, mosadze, c\u00ednu, zinku at\u010f.) a \u010fal\u0161\u00edch materi\u00e1lov. V tomto stave vl\u00e1da v militarizovanej spolo\u010dnosti aj na\u010falej apelovala na odriekanie, v\u00fddr\u017e a boj do \u201ev\u00ed\u0165azn\u00e9ho konca\u201c. Predsedn\u00edctvo Slovenskej n\u00e1rodnej strany zvolalo na 30. okt\u00f3bra 1918 do Martina zasadnutie, ktor\u00fdm sa malo \u201emaskova\u0165\u201c celon\u00e1rodn\u00e9 zhroma\u017edenie. Organiz\u00e1tori pozvali viac \u00fa\u010dastn\u00edkov, ako p\u00f4vodne pl\u00e1novali, aby aj tie slovensk\u00e9 kraje, ktor\u00e9 Martin pova\u017eoval za m\u00e1lo prebuden\u00e9, mali na zhroma\u017eden\u00ed svoje zast\u00fapenie. Nie je bez zauj\u00edmavosti, \u017ee v Martine sa v tomto obdob\u00ed nach\u00e1dzal asisten\u010dn\u00fd pr\u00e1por rak\u00fasko-uhorskej arm\u00e1dy, ktor\u00fd v\u0161ak do priebehu politick\u00fdch udalost\u00ed nezasiahol. Deleg\u00e1cia Slovenskej n\u00e1rodnej rady v zlo\u017een\u00ed Ivan D\u00e9rer, Fedor Houdek a Jozef Hanzal\u00edk pricestovala s Martinskou deklar\u00e1ciou do Prahy 1. novembra 1918, kde sa jej dostalo od tamoj\u0161ej verejnosti vrel\u00e9ho prijatia. N\u00e1rodn\u00e9 zhroma\u017edenie v Prahe na svojej prvej sch\u00f4dzi 14. novembra 1918 vyhl\u00e1silo Republiku \u010deskoslovensk\u00fa a zosadilo Habsburgovcov. Aklam\u00e1ciou zvolilo Tom\u00e1\u0161a Garriguea Masaryka za prezidenta republiky a schv\u00e1lilo prv\u00fa vl\u00e1du \u201ev\u0161en\u00e1rodnej koal\u00edcie\u201c na \u010dele s Karlom Kram\u00e1\u0159om. Slovensko v nej zastupoval Vavro \u0160rob\u00e1r ako minister zdravotn\u00edctva a Milan Rastislav \u0160tef\u00e1nik ako minister vojny. Slovensko v \u00fastavodarnom a z\u00e1konodarnom sneme zastupoval Klub slovensk\u00fdch poslancov. Spo\u010diatku mal 41 \u010dlenov, od 11. marca 1919 sa rozr\u00e1stol na 54 \u010dlenov (z 256 \u010dlenov). Text: Mgr. Peter Chorv\u00e1t, PhD. VH\u00da, Bratislava<\/strong><\/em>
\n\u2022 Milan Rastislav \u0160tef\u00e1nik \u2013 minister vojny a spoluzakladate\u013e \u0161t\u00e1tu
\n\u2022 Edvard Bene\u0161 \u2013 minister zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed
\n\u2022 Vavro \u0160rob\u00e1r \u2013 signat\u00e1r Martinskej deklar\u00e1cie a minister s plnou mocou pre spr\u00e1vu Slovenska<\/p>\n![](\"https:\/\/thumb.wikimedia.org\/wikipedia\/commons\/thumb\/6\/6c\/Tom%C3%A1%C5%A1_Garrigue_Masaryk_1925.PNG\/250px-Tom%C3%A1%C5%A1_Garrigue_Masaryk_1925.PNG?utm_source=sk.wikipedia.org&utm_campaign=parser&utm_content=thumbnail\")
<\/p>\n
\n
\nPriazniv\u00fd zahrani\u010dnopolitick\u00fd v\u00fdvin v d\u00f4sledku v\u00ed\u0165azstva dohodov\u00fdch mocnost\u00ed vo \u201eve\u013ekej\u201c vojne, \u010falej intenz\u00edvna pr\u00e1ca predstavite\u013eov \u010deskoslovensk\u00e9ho zahrani\u010dn\u00e9ho odboja a napokon aj prudk\u00fd spolo\u010densko-politick\u00fd pohyb v porazenej habsburskej monarchii na jese\u0148 1918 umo\u017enili vznik spolo\u010dn\u00e9ho \u0161t\u00e1tu \u010cechov a Slov\u00e1kov.<\/p>\n![](\"https:\/\/thumb.wikimedia.org\/wikipedia\/commons\/thumb\/9\/94\/Greater_coat_of_arms_of_Czechoslovakia_%281918-1938_and_1945-1961%29.svg\/250px-Greater_coat_of_arms_of_Czechoslovakia_%281918-1938_and_1945-1961%29.svg.png?utm_source=sk.wikipedia.org&utm_campaign=parser&utm_content=thumbnail\")
<\/p>\nPodiel l\u00e9gi\u00ed<\/h2>\n
\nNa konci prvej svetovej vojny sa \u010deskoslovensk\u00e9 zahrani\u010dn\u00e9 vojsko rozr\u00e1stlo na samostatn\u00fa arm\u00e1du, v ktorej sl\u00fa\u017eilo takmer 110 000 Slov\u00e1kov a \u010cechov. Pod\u013ea tzv. legion\u00e1rskeho z\u00e1kona \u010d. 462 Zbierky z\u00e1konov z 24. j\u00fala 1919 sa v\u0161ak legion\u00e1rsky charakter priznal iba 88 701 dobrovo\u013en\u00edkom, ktor\u00ed vst\u00fapili do l\u00e9gi\u00ed do 28. okt\u00f3bra 1918.
\nDohodov\u00e9 ve\u013emoci od leta 1918 uzn\u00e1vali \u010deskoslovensk\u00e9 l\u00e9gie za s\u00fa\u010das\u0165 svojich ozbrojen\u00fdch s\u00edl. Ich bojov\u00e9 \u00fasilie a diplomacia \u010ds. zahrani\u010dnej akcie mali rozhoduj\u00faci podiel na tom, \u017ee v obdob\u00ed od 29. j\u00fana do 2. septembra 1918 vl\u00e1dy Franc\u00fazska, Ve\u013ekej Brit\u00e1nie a USA uznali \u010ceskoslovensk\u00fa n\u00e1rodn\u00fa radu v Par\u00ed\u017ei de facto ako predstavite\u013eku spojeneck\u00e9ho n\u00e1roda.
\nV z\u00e1vere\u010dnom roku prvej svetovej vojny sa po rokoch vyn\u00fatenej pasivity dali do pohybu aj politick\u00ed predstavitelia slovensk\u00e9ho n\u00e1roda v Uhorsku. \u013dudov\u00e9 zhroma\u017edenie organizovan\u00e9 1. m\u00e1ja 1918 v Liptovskom Mikul\u00e1\u0161i sa vo svojej rezol\u00facii osved\u010dilo za sebaur\u010denie \u201eslovenskej vetvy \u010deskoslovensk\u00e9ho kme\u0148a\u201c. Za \u010deskoslovensk\u00fa orient\u00e1ciu sa jednozna\u010dne postavila aj porada Slovenskej n\u00e1rodnej rady, ktor\u00e1 sa konala v Martine 24. m\u00e1ja 1918. \u010co sa t\u00fdka sebaur\u010denia slovensk\u00e9ho n\u00e1roda a prihl\u00e1senia sa k nov\u00e9mu \u0161t\u00e1tu, koncepcia bola jasn\u00e1 a z h\u013eadiska bud\u00facnosti aj perspekt\u00edvna. A\u017e do okt\u00f3bra 1918 sa v\u0161ak \u010dakalo na \u010fal\u0161\u00ed v\u00fdvoj situ\u00e1cie na frontoch a na \u010fal\u0161ie spr\u00e1vy z \u010ceska a zo zahrani\u010dia. Slovensk\u00ed politici vo Viedni, v Prahe, Budape\u0161ti a v tradi\u010dn\u00fdch centr\u00e1ch slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho hnutia mali presn\u00e9 inform\u00e1cie o zahrani\u010dnom odboji. O \u0161irokej verejnosti sa to v\u0161ak poveda\u0165 ned\u00e1.<\/p>\nRekvir\u00e1cie, zbehovia a bieda<\/h2>\n
\nV kritickej situ\u00e1cii sa ocitla aj rak\u00fasko-uhorsk\u00e1 arm\u00e1da na talianskom fronte, ktor\u00e1 sa po ne\u00faspechu j\u00fanovej ofenz\u00edvy na Piave s\u00fastredila na v\u00fdlu\u010dne defenz\u00edvnu \u010dinnos\u0165. Koncom okt\u00f3bra sa za\u010dal jej rozklad, ktor\u00fd sa prakticky okam\u017eite prejavil aj v z\u00e1zem\u00ed. V posledn\u00fdch vojnov\u00fdch t\u00fd\u017ed\u0148och v z\u00e1zem\u00ed narastal po\u010det vojnov\u00fdch zbehov, vo\u010di ktor\u00fdm bol postup org\u00e1nov brachi\u00e1lnej moci prakticky bez\u00fa\u010deln\u00fd.
\nPod vplyvom zahrani\u010dnopolitick\u00fdch i vn\u00fatropolitick\u00fdch spr\u00e1v sa v okt\u00f3bri 1918 aktivizovala \u010desk\u00e1 a slovensk\u00e1 politick\u00e1 sc\u00e9na. Zverejnenie stanoviska americk\u00e9ho prezidenta Woodrowa Wilsona k perspekt\u00edve habsburskej monarchie sa stalo impulzom k \u010fal\u0161\u00edm zmen\u00e1m. Wilson v podstate sklamal st\u00fapencov zachovania monarchie za cenu autonomizmu a umiernenej \u00fastavnej reformy. Jasne formuloval, \u017ee americk\u00e1 vl\u00e1da uznala \u010cechoslov\u00e1kov za spojeneck\u00fd n\u00e1rod a podporuje podobn\u00e9 \u00fasilie Juhoslovanov.
\nPre \u010fal\u0161\u00ed v\u00fdvoj udalost\u00ed malo ve\u013ek\u00fd v\u00fdznam pr\u00e1ve okt\u00f3brov\u00e9 rokovanie Mat\u00fa\u0161a Dulu s predsedom \u010desk\u00e9ho N\u00e1rodn\u00e9ho v\u00fdboru Karlom Kram\u00e1\u0159om a jeho \u010dlenmi V\u00e1clavom Klof\u00e1\u010dom a Josefom Rotn\u00e1glom. Predmetom debaty bolo bud\u00face spojenie Slovenska s \u010desk\u00fdmi krajinami. \u010cesk\u00ed politici Dulu ubezpe\u010dovali, \u017ee Slovensko dostane tak\u00fa spr\u00e1vu, ak\u00fa si jeho predstavitelia bud\u00fa \u017eiada\u0165.<\/p>\nPraha, Brno, Martin<\/h2>\n
\nMedzit\u00fdm v Prahe 28. okt\u00f3bra 1918 vyhl\u00e1sili samostatn\u00fd \u010deskoslovensk\u00fd \u0161t\u00e1t a N\u00e1rodn\u00fd v\u00fdbor tam preberal moc do vlastn\u00fdch r\u00fak. Zhodou priazniv\u00fdch okolnost\u00ed sa v tento de\u0148 v bud\u00facom hlavnom meste \u010ceskoslovenskej republiky nach\u00e1dzal aj Dr. Vavro \u0160rob\u00e1r. Z\u00fa\u010dastnil sa na zasadnut\u00ed N\u00e1rodn\u00e9ho v\u00fdboru a ako z\u00e1stupcu Slov\u00e1kov ho prizvali aj do predsedn\u00edctva. Z\u00e1rove\u0148 sa stal jedn\u00fdm z piatich signat\u00e1rov prv\u00e9ho z\u00e1kona o vzniku samostatn\u00e9ho \u010deskoslovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. Jeho \u0161t\u00e1tnu formu malo ur\u010di\u0165 N\u00e1rodn\u00e9 zhroma\u017edenie \u010deskoslovensk\u00e9 spolu s \u010ceskoslovenskou n\u00e1rodnou radou v Par\u00ed\u017ei. Dovtedy mal \u0161t\u00e1tnu zvrchovanos\u0165 vo vn\u00fatorn\u00fdch veciach \u2013 pri do\u010dasnom zachovan\u00ed platnosti dovtedaj\u0161\u00edch rak\u00faskych a uhorsk\u00fdch z\u00e1konov a nariaden\u00ed \u2013 vykon\u00e1va\u0165 pr\u00e1ve N\u00e1rodn\u00fd v\u00fdbor.
\nSpr\u00e1va o pra\u017eskom 28. okt\u00f3bri sa r\u00fdchlo roz\u0161\u00edrila po \u010desk\u00fdch krajin\u00e1ch a stala sa tam modelom, ako prebera\u0165 moc najm\u00e4 na vidieku. N\u00e1rodn\u00fd v\u00fdbor v Brne tak napr\u00edklad 29. okt\u00f3bra 1918 prevzal moravsk\u00e9 miestodr\u017eite\u013estvo.
\nV Martine sa 30. okt\u00f3bra 1918 o 14.00 h za\u010dala za \u00fa\u010dasti deleg\u00e1tov kona\u0165 ustanovuj\u00faca sch\u00f4dza Slovenskej n\u00e1rodnej rady. Zhroma\u017edenie napokon ods\u00fahlasilo n\u00e1vrh nazvan\u00fd Deklar\u00e1cia slovensk\u00e9ho n\u00e1roda. V nej bolo kon\u0161tatovan\u00e9, \u017ee \u201eslovensk\u00fd n\u00e1rod je \u010diastka i re\u010dove i kult\u00farno-historicky jednotn\u00e9ho \u010desko-slovensk\u00e9ho n\u00e1roda\u201c. Slovensk\u00e1 n\u00e1rodn\u00e1 rada z\u00e1rove\u0148 prejavila s\u00fahlas s t\u00fdm novoutvoren\u00fdm pr\u00e1vnym polo\u017een\u00edm, ktor\u00e9 18. okt\u00f3bra 1918 sformuloval americk\u00fd prezident Woodrow Wilson.
\nTerm\u00edn \u201e\u010desko-slovensk\u00fd n\u00e1rod\u201c s\u00favisel s pevn\u00fdm rozhodnut\u00edm vytvori\u0165 spolo\u010dn\u00fd \u0161t\u00e1t s \u010cechmi. Deklar\u00e1cia z\u00e1rove\u0148 potvrdzovala, \u017ee s\u00fahlas\u00ed s predch\u00e1dzaj\u00facimi krokmi Dohody, ktor\u00e1 u\u017e pr\u00e1vne uznala \u010deskoslovensk\u00fa zahrani\u010dn\u00fa vl\u00e1du. \u00da\u010dastn\u00edci martinsk\u00e9ho deklara\u010dn\u00e9ho zhroma\u017edenia sa v mene slovensk\u00e9ho n\u00e1roda rozhodli vytvori\u0165 spolo\u010dn\u00fd \u0161t\u00e1t zlo\u017een\u00fd zo Slovenska, \u010ciech, Moravy a Sliezska. To, \u017ee \u010deskoslovensk\u00fd \u0161t\u00e1t u\u017e 28. okt\u00f3bra 1918 vyhl\u00e1sili v Prahe, nijako nezni\u017euje hodnotu tohto rozhodnutia. \u0160t\u00e1topr\u00e1vne akty \u010deskoslovenskej zahrani\u010dnej vl\u00e1dy 18. okt\u00f3bra, N\u00e1rodn\u00e9ho v\u00fdboru v Prahe 28. okt\u00f3bra a Martinsk\u00e1 deklar\u00e1cia 30. okt\u00f3bra 1918 tvorili ako celok nevyhnutn\u00fd predpoklad pre vznik spolo\u010dn\u00e9ho \u010deskoslovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu, ktor\u00e9ho existenciu nesk\u00f4r potvrdila mierov\u00e1 konferencia v Par\u00ed\u017ei. D\u00f4le\u017eit\u00fd pritom bol vz\u00e1jomn\u00fd s\u00falad \u0161t\u00e1topr\u00e1vnych aktov a zladenie \u010dinnosti v\u0161etk\u00fdch zlo\u017eiek \u010deskoslovensk\u00e9ho hnutia.<\/p>\nPrevzatie moci<\/h2>\n
\nSlovensk\u00e1 n\u00e1rodn\u00e1 rada na Slovensku mala amb\u00edcie sta\u0165 sa mocensk\u00fdm centrom, podobne ako N\u00e1rodn\u00fd v\u00fdbor v Prahe. Dok\u00e1zala na Slovensku \u0161\u00edri\u0165 a propagova\u0165 Martinsk\u00fa deklar\u00e1ciu. Na jej podporu sa v mnoh\u00fdch mest\u00e1ch a obciach konali \u013eudov\u00e9 zhroma\u017edenia a vznikali slovensk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 gardy a str\u00e1\u017ee. Pod\u013ea vzoru Prahy \u017eiadala Slovensk\u00e1 n\u00e1rodn\u00e1 rada, aby dovtedaj\u0161ie \u00farady zotrvali na svojich miestach a na\u010falej vykon\u00e1vali svoju pr\u00e1cu, ale pod jej dozorom alebo pod dozorom N\u00e1rodn\u00e9ho v\u00fdboru. Slovensk\u00e1 n\u00e1rodn\u00e1 rada v\u0161ak nedisponovala \u017eiadnymi mocensk\u00fdmi p\u00e1kami, materi\u00e1lnymi zdrojmi ani vlastnou vojenskou silou, ktor\u00fdmi by ich k tomu don\u00fatila. Nedisponovala ani dostatkom fi nanci\u00ed, aby dostato\u010dne vyzbrojila s\u013eubne sa rozv\u00edjaj\u00face slovensk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 gardy a str\u00e1\u017ee.
\nV porovnan\u00ed s \u010desk\u00fdmi krajinami, kde v novembri 1918 do\u0161lo k hladk\u00e9mu prevzatiu moci, sa z\u00e1pas o Slovensko v tomto obdob\u00ed len za\u010d\u00ednal presne v duchu hesla Vavra \u0160rob\u00e1ra: \u201eKto na\u0148 prv\u00fd polo\u017e\u00ed ruku \u2013 toho bude.\u201c Oddelenie Slovenska od b\u00fdval\u00e9ho Uhorska sa tak uskuto\u010dnilo odli\u0161n\u00fdm sp\u00f4sobom ne\u017e vy\u010dlenenie \u010ceska z Predlitavska. Za\u010dle\u0148ovanie Slovenska do samostatn\u00e9ho \u0161t\u00e1tu sa dialo cestou vojensk\u00e9ho obsadzovania jednotkami dom\u00e1ceho a zahrani\u010dn\u00e9ho vojska. Obsadzovac\u00ed proces prebiehal od prv\u00fdch dn\u00ed novembra 1918 do 20. janu\u00e1ra 1919.
\nAko sme u\u017e spomenuli, \u010ceskoslovensk\u00e1 republika priniesla Slov\u00e1kom radik\u00e1lnu zmenu ich postavenia. Stali sa \u0161t\u00e1totvorn\u00fdm n\u00e1rodom. E\u0161te pred prevratom v roku 1918 sotva niekomu zi\u0161lo na um, \u017ee v celo\u0161t\u00e1tnom parlamente bud\u00fa Slovensko reprezentova\u0165 desiatky poslancov, \u017ee \u010dlenmi ka\u017edej \u010deskoslovenskej vl\u00e1dy bud\u00fa aspo\u0148 dvaja ministri Slov\u00e1ci a po sedemn\u00e1stich rokoch existencie \u010cSR sa aj na \u010dele vl\u00e1dy objav\u00ed Slov\u00e1k \u2013 Dr. Milan Hod\u017ea.<\/p>\n
\nPublikovan\u00e9 v mesa\u010dn\u00edku MO SR Obrana \u010d. 10\/2018<\/strong> <\/em><\/p>\n