{"id":1892,"date":"2026-10-30T05:52:15","date_gmt":"2026-10-30T04:52:15","guid":{"rendered":"https:\/\/bratzabrata.eu\/?p=1892"},"modified":"2026-10-30T06:52:57","modified_gmt":"2026-10-30T05:52:57","slug":"snp-den-po-dni-pamat-ucta-odvaha","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/bratzabrata.eu\/index.php\/2026\/10\/30\/snp-den-po-dni-pamat-ucta-odvaha\/","title":{"rendered":"SNP .:. De\u0148 po dni .:. PAM\u00c4\u0164 \u2022 \u00daCTA \u2022 ODVAHA"},"content":{"rendered":"

Napriek viacer\u00fdm nepriazniv\u00fdm okolnostiam sa Povstanie v kr\u00e1tkom \u010dase roz\u0161\u00edrilo na vy\u0161e 30 vtedaj\u0161\u00edch okresov s rozlohou asi 20.000 kilometrov \u0161tvorcov\u00fdch s pribli\u017ene 1,7 mili\u00f3na obyvate\u013emi<\/strong> a siahalo na v\u00fdchode po Levo\u010du, Spi\u0161sk\u00fa Nov\u00fa Ves a Dob\u0161in\u00fa, na z\u00e1pade po \u017dilinu, B\u00e1novce nad Bebravou a Topo\u013e\u010dany. Na severe a na juhu sa povstaleck\u00e9 \u00fazemie dot\u00fdkalo a\u017e \u0161t\u00e1tnych hran\u00edc.<\/p>\n

Prv\u00e9 boje sa za\u010dali pri \u017diline 29. augusta 1944, ke\u010f sa vojaci \u017eilinskej pos\u00e1dky postavili na odpor. O de\u0148 nesk\u00f4r, 30. augusta, na rozkaz podplukovn\u00edka gener\u00e1lneho \u0161t\u00e1bu J\u00e1na Goliana povstalci ust\u00fapili do Stre\u010dnianskej ties\u0148avy, kde mjr. Jozef Dobrovodsk\u00fd, povstaleck\u00fd velite\u013e \u017eilinskej pos\u00e1dky, spolu s povstaleck\u00fdm velite\u013eom martinskej pos\u00e1dky podplukovn\u00edkom Emilom Perkom a velite\u013eom 1. \u010ds. partiz\u00e1nskej brig\u00e1dy Milana Rastislava \u0160tef\u00e1nika Petrom Alexejevi\u010dom Veli\u010dkom za\u010dal organizova\u0165 nov\u00e9 obrann\u00e9 postavenie.<\/p>\n

SNR prijala 1. septembra 1944 deklar\u00e1ciu o prevzat\u00ed v\u0161etkej moci na povstaleckom \u00fazem\u00ed, na ktorom sa obnovilo demokratick\u00e9 \u010ceskoslovensko. Hlavn\u00fa \u010das\u0165 tohto osloboden\u00e9ho \u00fazemia tvorilo najm\u00e4 stredn\u00e9 Slovensko a jeho s\u00eddlom bola Bansk\u00e1 Bystrica<\/strong>.<\/p>\n

V prv\u00fdch septembrov\u00fdch d\u0148och \u2013 i ke\u010f po strate pomerne ve\u013ek\u00e9ho \u00fazemia \u2013 s v\u00fdnimkou Ponitria sa podarilo stabilizova\u0165 povstaleck\u00fa obranu. Karpatsko-duklianska oper\u00e1cia Sovietskej arm\u00e1dy<\/strong>, ktor\u00e1 sa za\u010dala 8. septembra 1944, prispela k tomu, \u017ee nemeck\u00e9 velenie muselo stiahnu\u0165 z v\u00fdchodn\u00fdch \u010dast\u00ed Slovenska a zo severov\u00fdchodn\u00e9ho \u00faseku povstaleck\u00e9ho frontu \u00fadern\u00e9 jednotky.<\/p>\n

6. OKT\u00d3BER 1944 \u2013 DUKLA: \u010cESKOSLOVENSK\u00cd VOJACI VSTUPUJ\u00da NA \u00daZEMIE SLOVENSKA<\/strong><\/h4>\n

6. okt\u00f3bra 1944 sa odohrala jedna z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch udalost\u00ed jesene 1944. Po \u0165a\u017ek\u00fdch bojoch v Karpatoch prekro\u010dili v priestore Duklianskeho priesmyku predvojnov\u00fa \u010deskoslovensk\u00fa hranicu jednotky 1. \u010deskoslovensk\u00e9ho arm\u00e1dneho zboru v ZSSR. Ako prv\u00e1 dosiahla hranicu prieskumn\u00e1 hliadka 1. brig\u00e1dy a n\u00e1sledne vst\u00fapili \u010deskoslovensk\u00ed vojaci na \u00fazemie vlasti. Vo Vy\u0161nom Kom\u00e1rniku bola vzt\u00fd\u010den\u00e1 \u010deskoslovensk\u00e1 vlajka.<\/p>\n

Tento de\u0148 v\u0161ak nebol iba symbolom n\u00e1vratu domov. Vojaci pokra\u010dovali v \u0165a\u017ek\u00fdch bojoch s nemeck\u00fdmi jednotkami a 6. okt\u00f3ber si vy\u017eiadal \u010fal\u0161ie obete. Medzi padl\u00fdmi bol aj brig\u00e1dny gener\u00e1l Jaroslav Vedral-S\u00e1zavsk\u00fd, velite\u013e 1. \u010deskoslovenskej samostatnej brig\u00e1dy, ktor\u00e9ho vozidlo pri Duklianskom priesmyku nabehlo na nemeck\u00fa protitankov\u00fa m\u00ednu. V ten ist\u00fd de\u0148 padol pri bojoch o Vy\u0161n\u00fd Kom\u00e1rnik aj \u010dat\u00e1r Vasi\u013e Nebiljak, velite\u013e prieskumnej hliadky, ktor\u00e1 ako jedna z prv\u00fdch dosiahla \u010deskoslovensk\u00fa hranicu.<\/p>\n

Boje na Dukle boli mimoriadne krvav\u00e9 a pokra\u010dovali aj po prekro\u010den\u00ed hranice. Postup \u010deskoslovensk\u00fdch a sovietskych jednotiek bol priestorom ju\u017ene od priesmyku spomalen\u00fd a odpor nemeck\u00fdch jednotiek pokra\u010doval \u010fal\u0161ie t\u00fd\u017edne.<\/p>\n

\ud83d\udd6f\ufe0f 6. okt\u00f3ber 1944 preto nie je iba d\u00e1tum v kalend\u00e1ri. Je to spomienka na vojakov, ktor\u00ed sa po rokoch bojov vracali na p\u00f4du svojej vlasti \u2013 mnoh\u00ed z nich v\u0161ak u\u017e domov nikdy nepri\u0161li.<\/strong><\/em><\/p>\n

\"\"<\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

8.OKT\u00d3BER 1944 \u2013 GENER\u00c1L VIEST PREBER\u00c1 VELENIE<\/strong><\/h4>\n

8.okt\u00f3bra 1944 prevzal gener\u00e1l Rudolf Viest velenie 1. \u010deskoslovenskej arm\u00e1dy na Slovensku. Jeho z\u00e1stupcom zostal gener\u00e1l J\u00e1n Golian. Viest pri\u0161iel na povstaleck\u00e9 \u00fazemie v noci zo 6. na 7. okt\u00f3bra cez letisko Tri Duby a velenie prevzal v \u010dase, ke\u010f bola situ\u00e1cia na fronte u\u017e ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e1.
\nV tento de\u0148 sa z\u00e1rove\u0148 cez Slobodn\u00fd slovensk\u00fd vysiela\u010d v Banskej Bystrici prihovoril povstalcom a vyjadril odhodlanie pokra\u010dova\u0165 v boji proti nemeck\u00fdm okupantom. Jeho slov\u00e1 boli v\u00fdzvou vydr\u017ea\u0165 napriek rast\u00facej nemeckej prevahe.
\n8.okt\u00f3ber 1944 bol z\u00e1rove\u0148 d\u0148om, ke\u010f sa na povstaleckom \u00fazem\u00ed \u0161\u00edrila spr\u00e1va o pr\u00edchode \u010deskoslovensk\u00fdch vojakov na \u00fazemie vlasti po prekro\u010den\u00ed Duklianskeho priesmyku 6. okt\u00f3bra. Karpatsko-duklianska oper\u00e1cia v\u0161ak pokra\u010dovala \u010falej a bola mimoriadne krvav\u00e1; 1. \u010deskoslovensk\u00fd arm\u00e1dny zbor v nej utrpel 1 630 padl\u00fdch, zomret\u00fdch a nezvestn\u00fdch a viac ako 4 000 ranen\u00fdch.
\n\ud83d\udd6f\ufe0f 8. okt\u00f3ber n\u00e1m pripom\u00edna \u010dloveka, ktor\u00fd v jednej z naj\u0165a\u017e\u0161\u00edch chv\u00ed\u013e SNP<\/a> prijal zodpovednos\u0165 za velenie povstaleckej arm\u00e1dy.<\/strong><\/em><\/p>\n

\"\" \"\" \"\"<\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

9.OKT\u00d3BER 1944 \u2013 NOV\u00cd MU\u017dI DO R\u00c1DOV POVSTALCOV<\/strong><\/h4>\n

Pred 82 rokmi, 9. okt\u00f3bra 1944, nastupovali do radov povstaleckej arm\u00e1dy \u010fal\u0161\u00ed nov\u00e1\u010dikovia. Po druhej mobiliz\u00e1cii, vyhl\u00e1senej 26. septembra, sa po\u010det pr\u00edslu\u0161n\u00edkov 1. \u010deskoslovenskej arm\u00e1dy na Slovensku zv\u00fd\u0161il a\u017e na pribli\u017ene 60 000 mu\u017eov. Napriek rast\u00facemu po\u010dtu vojakov v\u0161ak povstalci \u010delili v\u00e1\u017enemu nedostatku v\u00fdzbroje a v\u00fdstroja a museli odol\u00e1va\u0165 siln\u00e9mu tlaku nemeck\u00fdch jednotiek.
\nNa povstaleckom \u00fazem\u00ed pokra\u010dovali \u0165a\u017ek\u00e9 obrann\u00e9 boje. Medzi v\u00fdznamn\u00e9 miesta odporu patrila v\u00fd\u0161ina Ostr\u00f4, kde sa povstaleck\u00fdm jednotk\u00e1m darilo br\u00e1ni\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00e9 pr\u00edstupy smerom k Donovalom. H\u00fa\u017eevnat\u00e1 obrana pom\u00e1hala spoma\u013eova\u0165 nemeck\u00fd postup a d\u00e1vala povstalcom \u010das pokra\u010dova\u0165 v odpore.
\nZa \u010d\u00edslami a vojensk\u00fdmi hl\u00e1seniami boli konkr\u00e9tni \u013eudia. Mu\u017ei, ktor\u00ed op\u00fa\u0161\u0165ali svoje domovy, rodiny a ka\u017edodenn\u00fd \u017eivot, aby sa postavili na obranu svojej krajiny. Mnoh\u00ed bojovali v \u0165a\u017ek\u00fdch podmienkach, s nedostato\u010dnou v\u00fdzbrojou a bez istoty, \u010di sa e\u0161te niekedy vr\u00e1tia domov.
\n9.okt\u00f3ber 1944 n\u00e1m pripom\u00edna, \u017ee za ka\u017ed\u00fdm \u010d\u00edslom v historick\u00fdch knih\u00e1ch sa skr\u00fdva \u013eudsk\u00fd osud, odvaha a obeta.
\n\ud83d\udd6f\ufe0f Nezab\u00fadajme na vojakov, partiz\u00e1nov ani na oby\u010dajn\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00fdch \u017eivoty pozna\u010dila vojna.<\/strong><\/em><\/p>\n

\"\"<\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

10. OKT\u00d3BER 1944 \u2013 OBRANA POVSTALECK\u00c9HO \u00daZEMIA POKRA\u010cUJE<\/strong><\/h4>\n

Pred 82 rokmi pokra\u010dovali na strednom Slovensku \u0165a\u017ek\u00e9 boje Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho povstania. Povstaleck\u00ed vojaci a partiz\u00e1ni \u010delili nemeckej vojenskej prevahe a br\u00e1nili pr\u00edstupy k srdcu povstaleck\u00e9ho \u00fazemia \u2013 k Banskej Bystrici.<\/p>\n

V\u00fdznamn\u00fdm miestom odporu bola v\u00fd\u0161ina Ostr\u00f4 na Liptove, odkia\u013e povstalci kontrolovali okolit\u00fd ter\u00e9n a podporovali obranu svojich postaven\u00ed. Boje v tomto priestore patrili k najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm obrann\u00fdm z\u00e1pasom SNP<\/a> a povstaleck\u00e9 jednotky tu preuk\u00e1zali ve\u013ek\u00fa vytrvalos\u0165.<\/p>\n

Po n\u00e1stupe nov\u00e1\u010dikov 9. okt\u00f3bra mala povstaleck\u00e1 arm\u00e1da pod\u013ea Vojensk\u00e9ho historick\u00e9ho \u00fastavu pribli\u017ene 60 000 pr\u00edslu\u0161n\u00edkov. Mnoh\u00fdm v\u0161ak ch\u00fdbala potrebn\u00e1 v\u00fdzbroj a v\u00fdstroj. Za t\u00fdmto \u010d\u00edslom st\u00e1li oby\u010dajn\u00ed \u013eudia, ktor\u00ed sa rozhodli postavi\u0165 na odpor napriek nebezpe\u010denstvu a neistote.<\/p>\n

\ud83d\udd6f\ufe0f Dnes si pripom\u00edname v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00ed br\u00e1nili svoju krajinu, pom\u00e1hali ranen\u00fdm a riskovali vlastn\u00e9 \u017eivoty. Ich odvaha a obeta zost\u00e1vaj\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou na\u0161ich dej\u00edn.<\/strong><\/em><\/p>\n

\"\"<\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

11. OKT\u00d3BER 1944 \u2013 KE\u010e VOJNA ZASIAHLA AJ T\u00ddCH, KTOR\u00cd nebojovali<\/strong><\/h4>\n

Vojna sa neodohr\u00e1vala iba na bojisk\u00e1ch. Jej naj\u0165a\u017e\u0161ie n\u00e1sledky \u010dasto zn\u00e1\u0161ali oby\u010dajn\u00ed \u013eudia \u2014 matky s de\u0165mi, star\u00ed rodi\u010dia, ro\u013en\u00edci a rodiny, ktor\u00e9 sa zo d\u0148a na de\u0148 ocitli v ohrozen\u00ed.<\/p>\n

Po\u010das Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho povstania a najm\u00e4 po jeho potla\u010den\u00ed sa mnoh\u00e9 slovensk\u00e9 obce stali ter\u010dom nacistick\u00fdch repres\u00e1li\u00ed. Domy horeli, rodiny prich\u00e1dzali o strechu nad hlavou a nevinn\u00ed \u013eudia platili \u017eivotom za podozrenie, \u017ee pom\u00e1haj\u00fa povstalcom alebo partiz\u00e1nom.<\/p>\n

V Kali\u0161ti, K\u013eaku, Ostrom Gr\u00fani a na \u010fal\u0161\u00edch miestach zostali stopy po utrpen\u00ed, ktor\u00e9 sa ned\u00e1 vymaza\u0165. Za ka\u017ed\u00fdm zni\u010den\u00fdm domom bol \u013eudsk\u00fd pr\u00edbeh. Za ka\u017ed\u00fdm menom bola rodina. A za ka\u017edou stratou zostalo pr\u00e1zdne miesto, ktor\u00e9 u\u017e nikto nedok\u00e1zal zaplni\u0165.<\/p>\n

Sloboda, ktor\u00fa dnes pova\u017eujeme za samozrejmos\u0165, samozrejmos\u0165ou nikdy nebola. Na\u0161i predkovia za \u0148u platili strachom, domovmi, zdrav\u00edm aj vlastn\u00fdmi \u017eivotmi.<\/p>\n

\ud83d\udd6f\ufe0f Nezab\u00fadajme na civiln\u00e9 obete vojny. Nezab\u00fadajme na vyp\u00e1len\u00e9 dediny. A nezab\u00fadajme, ak\u00fa cenu m\u00e1 mier a \u013eudsk\u00e1 d\u00f4stojnos\u0165.<\/p>\n

Sloboda nie je samozrejmos\u0165. Je to odkaz, za ktor\u00fd nesieme zodpovednos\u0165 aj dnes.<\/em> 11. OKT\u00d3BER 1944 Vojna ni\u010dila domovy. Sloboda mala svoju cenu.<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

12. OKT\u00d3BER 1944 \u2013 KE\u010e SA \u013dUDIA B\u00c1LI O SVOJE DOMOVY<\/strong><\/h4>\n

Pred 82 rokmi vojna neznamenala iba stre\u013ebu na fronte. Pre obyvate\u013eov slovensk\u00fdch ded\u00edn znamenala neistotu, strach o rodinu a nebezpe\u010denstvo aj pri oby\u010dajn\u00fdch ka\u017edodenn\u00fdch \u010dinnostiach.<\/p>\n

V okol\u00ed Hrabu\u0161\u00edc pokra\u010dovali boje medzi nemeck\u00fdmi jednotkami a povstalcami. Vojaci bojovali v lesoch a na pr\u00edstupov\u00fdch cest\u00e1ch, zatia\u013e \u010do civilisti zost\u00e1vali vystaven\u00ed n\u00e1sledkom okup\u00e1cie. Niektor\u00ed pom\u00e1hali odboju potravinami a z\u00e1sobami. Tak\u00e1to pomoc v\u0161ak mohla znamena\u0165 ohrozenie vlastn\u00e9ho \u017eivota.<\/p>\n

Obec si zachovala men\u00e1 dvoch svojich obyvate\u013eov, J\u00e1na Fridmansk\u00e9ho a Emila Lu\u010divjansk\u00e9ho, ktor\u00fdch Nemci zabili pre podozrenie zo \u0161pion\u00e1\u017ee. Ich osudy n\u00e1m pripom\u00ednaj\u00fa, \u017ee obe\u0165ami vojny neboli iba mu\u017ei so zbra\u0148ami v ruk\u00e1ch.<\/p>\n

\ud83d\udd6f\ufe0f Predstavme si rodinu, ktor\u00e1 ve\u010der zatv\u00e1rala dvere svojho domu a nevedela, \u010do prinesie nasleduj\u00face r\u00e1no. Predstavme si deti, ktor\u00e9 namiesto bezstarostn\u00e9ho detstva spozn\u00e1vali strach. A rodi\u010dov, ktor\u00ed sa b\u00e1li, \u010di e\u0161te niekedy uvidia svoje deti vyrasta\u0165.<\/p>\n

Sloboda, v ktorej dnes \u017eijeme, nevznikla sama od seba. Jej dejiny s\u00fa nap\u00edsan\u00e9 aj utrpen\u00edm oby\u010dajn\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa ocitli uprostred vojny, ktor\u00fa si nevybrali.<\/p>\n

Nezab\u00fadajme na vojakov. Nezab\u00fadajme na partiz\u00e1nov. Ale predov\u0161etk\u00fdm nezab\u00fadajme na civilistov, ktor\u00fdch men\u00e1 sa do ve\u013ek\u00fdch dej\u00edn \u010dasto ani nedostali.<\/strong><\/em><\/p>\n

\"\"<\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

13. OKT\u00d3BER 1944 \u2013 ZA KA\u017dD\u00ddM HROBOM BOL \u013dUDSK\u00dd \u017dIVOT<\/strong><\/h4>\n

Vojna nezanech\u00e1vala za sebou iba rozbit\u00e9 cesty a vyp\u00e1len\u00e9 domy. Zanech\u00e1vala aj tel\u00e1 \u013eud\u00ed, ktor\u00fdch rodiny mo\u017eno cel\u00e9 t\u00fd\u017edne nevedeli, \u010do sa s nimi stalo.<\/p>\n

D\u0148a 13. okt\u00f3bra 1944 bol pri Sklabini objaven\u00fd masov\u00fd hrob, v ktorom sa nach\u00e1dzalo 21 tiel vr\u00e1tane jednej \u017eeny. Dobov\u00e9 vy\u0161etrovanie predpokladalo, \u017ee i\u0161lo o \u010dlenov rumunskej vojenskej misie, ktor\u00fdch zavra\u017edili u\u017e 28. augusta 1944 v Tur\u010dianskom Sv\u00e4tom Martine.<\/p>\n

Predstavme si, \u010do znamenalo pre\u017ei\u0165 tak\u00e9to \u010dasy. Strach o bl\u00edzkych, neistotu pri ka\u017edom zaklopan\u00ed na dvere a boles\u0165 rod\u00edn, ktor\u00e9 m\u00e1rne \u010dakali na n\u00e1vrat svojich milovan\u00fdch.<\/p>\n

Za \u010d\u00edslami v historick\u00fdch z\u00e1znamoch neboli anonymn\u00e9 obete. Boli to \u013eudia, ktor\u00ed mali svoje men\u00e1, rodiny, sny a pr\u00e1vo na \u017eivot.<\/p>\n

\ud83d\udd6f\ufe0f Sloboda nie je samozrejmos\u0165. Jej cenu n\u00e1m pripom\u00ednaj\u00fa aj hroby \u013eud\u00ed, ktor\u00fdch \u017eivoty preru\u0161ilo n\u00e1silie a nen\u00e1vis\u0165.<\/p>\n

Nezab\u00fadajme na obete vojny, na civilistov ani na v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00fdch pr\u00edbehy zostali dlho nevypovedan\u00e9. Pam\u00e4ta\u0165 si minulos\u0165 znamen\u00e1 chr\u00e1ni\u0165 \u013eudskos\u0165 aj dnes.<\/strong><\/em><\/p>\n

\"\"<\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

14. OKT\u00d3BER 1944 \u2013 KE\u010e MALI HRDINOVIA TV\u00c1R MLAD\u00ddCH CHLAPCOV<\/strong><\/h4>\n

Pred 82 rokmi sa v Turci odohr\u00e1vali \u0165a\u017ek\u00e9 boje. Medzi povstalcami, ktor\u00ed br\u00e1nili svoje poz\u00edcie, bol aj iba \u0161estn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd Vladim\u00edr Strme\u0148.<\/p>\n

V to popoludnie za\u010dali nemeck\u00e9 jednotky ostre\u013eova\u0165 povstaleck\u00e9 postavenia m\u00ednometmi. Jedna z m\u00edn dopadla ne\u010faleko jeho z\u00e1kopu. Dvaja jeho spolubojovn\u00edci zahynuli a \u0161tyria utrpeli \u0165a\u017ek\u00e9 zranenia. Jedn\u00fdm z nich bol aj Vladim\u00edr.<\/p>\n

Jeho druhovia ho pod pa\u013ebou odvliekli na obv\u00e4zisko. Nasledovala cesta do nemocnice v Banskej Bystrici, oper\u00e1cia a dlh\u00e9 dni bolesti.<\/p>\n

Vladim\u00edr pre\u017eil. Mnoh\u00ed \u010fal\u0161\u00ed tak\u00e9 \u0161\u0165astie nemali.<\/p>\n

Predstavme si, \u017ee by sme v \u0161estn\u00e1stich rokoch namiesto \u0161koly, kamar\u00e1tov a pl\u00e1nov do bud\u00facnosti le\u017eali v z\u00e1kopu a nevedeli, \u010di sa do\u017eijeme \u010fal\u0161ieho r\u00e1na.<\/p>\n

Pr\u00e1ve tak\u00e9to osudy n\u00e1m pripom\u00ednaj\u00fa, \u017ee SNP<\/a> nebolo iba o gener\u00e1loch, vojensk\u00fdch map\u00e1ch a v\u00ed\u0165azstv\u00e1ch. Bolo aj o mlad\u00fdch \u013eu\u010foch, ktor\u00ed sa ocitli uprostred vojnov\u00e9ho pekla. O ranen\u00fdch, o padl\u00fdch a o rodin\u00e1ch, ktor\u00e9 \u010dakali na n\u00e1vrat svojich bl\u00edzkych.<\/p>\n

\ud83d\udd6f\ufe0f Sloboda nie je samozrejmos\u0165. Za jej dejinami stoja \u013eudsk\u00e9 \u017eivoty, boles\u0165 a obete, na ktor\u00e9 nesmieme zabudn\u00fa\u0165.<\/p>\n

Nezab\u00fadajme na t\u00fdch, ktor\u00ed sa domov nikdy nevr\u00e1tili. A v\u00e1\u017eme si mier, ktor\u00fd dnes m\u00f4\u017eeme \u017ei\u0165.<\/p>\n

\u201eNie ka\u017ed\u00fd, kto bojoval, sa vr\u00e1til domov. Ka\u017ed\u00fd si v\u0161ak zasl\u00fa\u017ei, aby sme na\u0148ho nezabudli.\u201c<\/i><\/strong><\/p>\n

\"\"<\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

15. OKT\u00d3BER 1944 \u2013 KE\u010e SA N\u00c1DEJ NA MIER VYTR\u00c1CALA<\/strong><\/h4>\n

Pred 82 rokmi sa vojna rozhodovala nielen na bojisk\u00e1ch, ale aj za zatvoren\u00fdmi dverami vl\u00e1dnych pal\u00e1cov.<\/p>\n

V Budape\u0161ti sa 15. okt\u00f3bra 1944 pok\u00fasil ma\u010farsk\u00fd regent Mikl\u00f3s Horthy ozn\u00e1mi\u0165 pr\u00edmerie so Sovietskym zv\u00e4zom. Nacistick\u00e9 Nemecko v\u0161ak zasiahlo, Horthyho zbavilo moci a presadilo vl\u00e1du Ferenca Sz\u00e1lasiho, ktor\u00e1 pokra\u010dovala po boku Hitlerovho Nemecka.<\/p>\n

Pre povstaleck\u00e9 Slovensko to bola zl\u00e1 spr\u00e1va. Ju\u017en\u00e1 hranica povstaleck\u00e9ho \u00fazemia sa stala \u010fal\u0161\u00edm ohrozen\u00fdm smerom a nemeck\u00e9 velenie dokon\u010dovalo pr\u00edpravy na rozhoduj\u00faci \u00fatok proti SNP<\/a>. O nieko\u013eko dn\u00ed, 18. okt\u00f3bra, sa za\u010dala gener\u00e1lna nemeck\u00e1 ofenz\u00edva.<\/p>\n

\u010co to znamenalo pre oby\u010dajn\u00fdch \u013eud\u00ed?<\/p>\n

\u010eal\u0161ie dni neistoty. Pre vojakov hrozbu nov\u00fdch bojov. Pre rodiny obavy o synov, otcov a bratov, ktor\u00ed st\u00e1li na obrann\u00fdch postaveniach. A pre obyvate\u013eov ded\u00edn strach, \u010di ich domovy nezasiahne vojna.<\/p>\n

\ud83d\udd6f\ufe0f Sloboda nie je samozrejmos\u0165. Niekedy o nej rozhoduj\u00fa udalosti \u010faleko za na\u0161imi hranicami, no ich n\u00e1sledky zn\u00e1\u0161aj\u00fa oby\u010dajn\u00ed \u013eudia doma.<\/strong><\/em><\/p>\n

Nezab\u00fadajme na t\u00fdch, ktor\u00ed v roku 1944 bojovali, pom\u00e1hali ranen\u00fdm a riskovali vlastn\u00e9 \u017eivoty. Ich pr\u00edbehy n\u00e1m pripom\u00ednaj\u00fa, ak\u00fa cenu m\u00e1 mier a ak\u00e9 vz\u00e1cne je \u017ei\u0165 bez strachu.<\/p>\n

\u201eZa ka\u017ed\u00fdm rozhodnut\u00edm na fronte st\u00e1li \u013eudia, ktor\u00ed t\u00fa\u017eili po jedinom \u2013 do\u017ei\u0165 sa mieru.\u201c<\/strong><\/em><\/p>\n

\"\"<\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

16. OKT\u00d3BER 1944 \u2013 PRI MO\u010cIARI ROZHODOVALI SEKUNDY O \u017dIVOTE<\/strong><\/h4>\n

Pred 82 rokmi sa pri Mo\u010diari ne\u010faleko Zvolena odohr\u00e1vali boje, na ktor\u00e9 sa ned\u00e1 zabudn\u00fa\u0165.<\/p>\n

Povstaleck\u00fd vojak Juraj Peni\u010dka z Plie\u0161oviec nesk\u00f4r spom\u00ednal, ako nemeck\u00e1 pa\u013eba zasiahla ich gu\u013eometn\u00e9 postavenie. Dvaja jeho kamar\u00e1ti ved\u013ea neho zahynuli. Aj on bol \u0165a\u017eko ranen\u00fd.<\/p>\n

\u010crepiny m\u00ednometn\u00e9ho gran\u00e1tu mu prenikli do tela a v\u00e1\u017ene po\u0161kodili pe\u010de\u0148 i rebr\u00e1. Lek\u00e1ri v povstaleckej nemocnici vo Zvolene mu zachr\u00e1nili \u017eivot. V\u010faka pomoci dobr\u00fdch \u013eud\u00ed sa nesk\u00f4r dok\u00e1zal ukry\u0165 pred postupuj\u00facimi nemeck\u00fdmi jednotkami.<\/p>\n

Pre\u017eil vojnu, no jej n\u00e1sledky si niesol cel\u00fd \u017eivot.<\/p>\n

Predstavme si, \u017ee t\u00ed dvaja mlad\u00ed mu\u017ei, ktor\u00ed padli ved\u013ea neho, mohli ma\u0165 doma rodi\u010dov, s\u00farodencov a svoje sny. U\u017e nikdy sa nevr\u00e1tili.<\/p>\n

\ud83d\udd6f\ufe0f Tak\u00e1 bola cena vojny. Za ka\u017ed\u00fdm padl\u00fdm bol \u010dlovek. Za ka\u017ed\u00fdm zranen\u00fdm bol pr\u00edbeh. A za ka\u017edou stratou zostala rodina, ktor\u00e1 musela \u017ei\u0165 \u010falej.<\/strong><\/em><\/p>\n

Dnes si pripom\u00edname Juraja Peni\u010dku aj jeho spolubojovn\u00edkov. Nie preto, aby sme oslavovali vojnu, ale aby sme pochopili, ak\u00e1 vz\u00e1cna je sloboda a ak\u00fa cenu m\u00e1 mier.<\/p>\n

Nezab\u00fadajme na t\u00fdch, ktor\u00ed sa z bojov nikdy nevr\u00e1tili. Ich men\u00e1 a pr\u00edbehy si zasl\u00fa\u017eia, aby zostali v na\u0161ej pam\u00e4ti.<\/strong><\/em><\/p>\n

\"\"<\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

17. okt\u00f3ber 1944 \u2013 Pred \u010fal\u0161ou sk\u00fa\u0161kou odvahy<\/strong><\/h4>\n

Po bojoch pri Mo\u010diari sa povstalci pripravovali na \u010fal\u0161\u00ed z\u00e1pas.<\/p>\n

Po \u0165a\u017ek\u00fdch bojoch v priestore Mo\u010diar \u2013 Hronsk\u00e1 D\u00fabrava boli jednotky 2. \u010deskoslovenskej samostatnej paradesantnej brig\u00e1dy stiahnut\u00e9 do Bad\u00edna a Vlkanovej. Potrebovali si odd\u00fdchnu\u0165, doplni\u0165 straty, zjednoti\u0165 svoje rady a reorganizova\u0165 sa.<\/p>\n

Doplnenie brig\u00e1dy v\u0161ak komplikoval nedostatok zbran\u00ed a zhor\u0161uj\u00faca sa situ\u00e1cia na fronte. Pl\u00e1ny na reorganiz\u00e1ciu naru\u0161il v\u00fdvoj bojov a u\u017e 19. okt\u00f3bra dostala brig\u00e1da rozkaz pripravi\u0165 sa na \u010fal\u0161ie nasadenie.<\/p>\n

17. okt\u00f3ber bol z\u00e1rove\u0148 predve\u010derom rozhoduj\u00facej f\u00e1zy Povstania. Pod\u013ea M\u00fazea SNP<\/a> sa 18. okt\u00f3bra za\u010dala gener\u00e1lna nemeck\u00e1 ofenz\u00edva proti povstaleck\u00e9mu \u00fazemiu. Obrana, ktor\u00fa povstalci budovali cel\u00e9 t\u00fd\u017edne, sa mala \u010doskoro ocitn\u00fa\u0165 pod e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161\u00edm tlakom.<\/p>\n

Za vojensk\u00fdmi spr\u00e1vami v\u0161ak boli skuto\u010dn\u00ed \u013eudia. Mu\u017ei, ktor\u00ed u\u017e videli svojich kamar\u00e1tov pada\u0165, ktor\u00ed sa pok\u00fa\u0161ali pozbiera\u0165 sily a vedeli, \u017ee \u010fal\u0161ie boje m\u00f4\u017eu prinies\u0165 nov\u00e9 straty. A za nimi boli rodiny, ktor\u00e9 \u010dakali na svojich synov, man\u017eelov a otcov.<\/p>\n

Dnes si m\u00f4\u017eeme slobodne \u017ei\u0165, pracova\u0165 a vraca\u0165 sa domov k svojim bl\u00edzkym. Pre n\u00e1s je to ka\u017edodennos\u0165. Pre mnoh\u00fdch \u013eud\u00ed v roku 1944 to bol sen, za ktor\u00fd riskovali vlastn\u00fd \u017eivot.<\/p>\n

Nezab\u00fadajme, \u017ee sloboda nie je samozrejmos\u0165. Je to dedi\u010dstvo, za ktor\u00e9 niekto zaplatil vlastnou krvou.<\/strong><\/em><\/p>\n

\"\"<\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

18. OKT\u00d3BER 1944 \u2013 ZA\u010c\u00cdNA SA ROZHODUJ\u00daCI BOJ<\/strong><\/h4>\n

Osemn\u00e1sty okt\u00f3ber 1944. De\u0148, ke\u010f sa situ\u00e1cia povstalcov za\u010dala dramaticky meni\u0165.<\/p>\n

Nemeck\u00e1 arm\u00e1da spustila gener\u00e1lnu ofenz\u00edvu proti povstaleck\u00e9mu \u00fazemiu. Vyu\u017eila aj zmenu situ\u00e1cie v susednom Ma\u010farsku a za\u00fato\u010dila na slabo zabezpe\u010den\u00e9 ju\u017en\u00e9 \u00faseky povstaleckej obrany, kde sa dovtedy nebojovalo. Povstalci tak museli \u010deli\u0165 tlaku, ktor\u00fd sa \u010doskoro uk\u00e1zal ako rozhoduj\u00faci.<\/p>\n

Medzi mu\u017emi, ktor\u00ed pokra\u010dovali v obrane a sna\u017eili sa spomali\u0165 postup nepriate\u013ea, boli aj vojaci pod velen\u00edm podplukovn\u00edka Andreja B\u00farika. Po za\u010diatku ofenz\u00edvy zv\u00e1dzali jeho jednotky zadr\u017eiavacie boje v priestore Lieskovca.<\/p>\n

Za vojensk\u00fdmi mapami a rozkazmi boli \u013eudia z m\u00e4sa a kost\u00ed. Synovia, otcovia, man\u017eelia a priatelia. Mu\u017ei, ktor\u00ed vedeli, \u017ee ich \u010dak\u00e1 \u0165a\u017ek\u00fd boj, no napriek tomu zost\u00e1vali na svojich miestach.<\/p>\n

A neboli to iba vojaci, ktor\u00ed trpeli. Vojna zasahovala aj nevinn\u00fdch civilistov, ktor\u00fdm brala domovy, istotu a bl\u00edzkych.<\/p>\n

Dnes si \u010dasto neuvedomujeme, ak\u00fa cenu m\u00e1 pokojn\u00fd de\u0148, bezpe\u010dn\u00fd domov a mo\u017enos\u0165 rozhodova\u0165 o vlastnom \u017eivote.<\/p>\n

Sloboda nie je samozrejmos\u0165. Je na\u0161ou povinnos\u0165ou pam\u00e4ta\u0165 na t\u00fdch, ktor\u00ed za \u0148u bojovali, trpeli a polo\u017eili svoje \u017eivoty.<\/p>\n

Nezab\u00fadajme na ich odvahu. Nezab\u00fadajme na utrpenie oby\u010dajn\u00fdch \u013eud\u00ed. A nezab\u00fadajme, \u017ee dejiny nie s\u00fa len d\u00e1tumy v u\u010debniciach. S\u00fa to osudy na\u0161ich predkov.<\/strong><\/em><\/p>\n

\"\"<\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

19. OKT\u00d3BER 1944 \u2013 KE\u010e SA OBRANA ZA\u010cALA L\u00c1MA\u0164<\/strong><\/h4>\n

19. okt\u00f3ber 1944 \u2013 dni, ktor\u00e9 rozhodovali o osude Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho povstania.<\/p>\n

Po za\u010diatku gener\u00e1lnej nemeckej ofenz\u00edvy \u010delili povstaleck\u00e9 jednotky \u00fatokom na viacer\u00fdch miestach Slovenska. Obrancovia boli vy\u010derpan\u00ed predch\u00e1dzaj\u00facimi bojmi a ich mo\u017enosti postupne obmedzoval nedostatok v\u00fdzbroje a z\u00e1sob.<\/p>\n

Na hornom Liptove nemeck\u00e9 jednotky pokra\u010dovali v oper\u00e1ci\u00e1ch proti povstalcom. D\u0148a 19. okt\u00f3bra nadviazala jedna zosilnen\u00e1 rota nemeckej bojovej skupiny Wittenmayer spojenie s pancierov\u00fdm vlakom Panzerzug 62, ktor\u00fd sa nach\u00e1dzal pri \u0160trbe. Aj tieto pohyby boli s\u00fa\u010das\u0165ou vojensk\u00fdch oper\u00e1ci\u00ed v priestore, kde sa povstaleck\u00fd odpor postupne dost\u00e1val pod silnej\u0161\u00ed tlak.<\/p>\n

Na strednom Slovensku pokra\u010dovali zadr\u017eiavacie boje. Medzi velite\u013eov, ktor\u00ed viedli svojich mu\u017eov v \u0165a\u017ek\u00fdch podmienkach, patril aj Andrej B\u00farik. Jeho pr\u00e1por \u201eHorn\u00e1d\u201c bojoval po za\u010diatku ofenz\u00edvy v priestore Lieskovca a sna\u017eil sa spoma\u013eova\u0165 postup nepriate\u013ea.<\/p>\n

Za ka\u017ed\u00fdm obrann\u00fdm postaven\u00edm st\u00e1li konkr\u00e9tni \u013eudia. Vojaci, ktor\u00ed riskovali svoje \u017eivoty, aby ochr\u00e1nili svojich spolubojovn\u00edkov a udr\u017eali obranu \u010do najdlh\u0161ie.<\/p>\n

Dnes si ich pripom\u00edname s \u00factou. Nie preto, aby sme oslavovali vojnu, ale preto, aby sme nezabudli na cenu \u013eudsk\u00e9ho \u017eivota, odvahu a obetu.<\/p>\n

Dejiny tvoria \u013eudia. A na \u013eud\u00ed, ktor\u00ed polo\u017eili svoje \u017eivoty, sa nesmie zabudn\u00fa\u0165.<\/p>\n

\u201eAj ke\u010f sa obrana l\u00e1me, odvaha a obeta zost\u00e1vaj\u00fa zap\u00edsan\u00e9 v dejin\u00e1ch.\u201c<\/strong><\/em><\/p>\n

\"\"<\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

20. OKT\u00d3BER 1944 \u2013 PANCEROV\u00dd VLAK \u0160TEF\u00c1NIK V BOJI\u00a0\u2013 ke\u010f sa \u017eelezo postavilo proti presile.<\/strong><\/h4>\n

V \u010dase, ke\u010f sa Slovensk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 povstanie dost\u00e1valo do rozhoduj\u00facej f\u00e1zy, pokra\u010dovali na strednom Slovensku \u0165a\u017ek\u00e9 boje. Jedn\u00fdm z obrann\u00fdch prostriedkov povstaleckej arm\u00e1dy bol improvizovan\u00fd pancierov\u00fd vlak \u0160tef\u00e1nik, postaven\u00fd v \u017eelezni\u010dn\u00fdch diel\u0148ach vo Zvolene za pomoci slovensk\u00fdch \u017eelezni\u010diarov.<\/p>\n

D\u0148a 20. okt\u00f3bra 1944 vlak bojoval v priestore Dobr\u00e1 Niva. Pod\u013ea historick\u00e9ho opisu ostre\u013eoval nemeck\u00e9 gu\u013eometn\u00e9 postavenia pri v\u00fd\u0161ine 463 a na ur\u010dit\u00fd \u010das spomalil postup nepriate\u013ea. Pokus o proti\u00fatok povstaleckej pechoty v\u0161ak neuspel a nemeck\u00e9 letectvo n\u00e1sledne po\u0161kodilo \u017eelezni\u010dn\u00fa tra\u0165, \u010d\u00edm sa situ\u00e1cia pos\u00e1dky v\u00fdrazne skomplikovala.<\/p>\n

Za t\u00fdmto vlakom nest\u00e1la iba vojensk\u00e1 technika. St\u00e1li za n\u00edm ruky robotn\u00edkov, odvaha \u017eelezni\u010diarov a odhodlanie vojakov, ktor\u00ed vedeli, \u017ee ich \u00faloha m\u00f4\u017ee rozhodova\u0165 o \u017eivotoch \u010fal\u0161\u00edch spolubojovn\u00edkov.<\/p>\n

Pancierov\u00fd vlak \u0160tef\u00e1nik je pripomienkou toho, \u010do dok\u00e1zali \u013eudia, ke\u010f sa spojili pre spolo\u010dn\u00fd cie\u013e aj napriek nedostatku materi\u00e1lu a obrovskej presile.<\/p>\n

Nezab\u00fadajme na vojakov, \u017eelezni\u010diarov ani na oby\u010dajn\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed pom\u00e1hali br\u00e1ni\u0165 slobodu. Ich pr\u00edbehy si zasl\u00fa\u017eia, aby zostali \u017eiv\u00e9 aj po desa\u0165ro\u010diach.<\/strong><\/em><\/p>\n

\"\"<\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

21. OKT\u00d3BER 1944 \u2013 KE\u010e SA FRONT POS\u00daVAL NA ZAPAD\u2013 BOJE O HOREHRONIE<\/strong><\/h4>\n

Jese\u0148 1944 prin\u00e1\u0161ala povstalcom \u010doraz \u0165a\u017e\u0161ie sk\u00fa\u0161ky. Po za\u010diatku gener\u00e1lnej nemeckej ofenz\u00edvy 18. okt\u00f3bra sa obrana Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho povstania dost\u00e1vala pod silnej\u0161\u00ed tlak.<\/p>\n

D\u0148a 21. okt\u00f3bra nemeck\u00e9 jednotky postupovali v oblasti Horehronia. Pod\u013ea historickej chronol\u00f3gie bojov obsadili \u010cerven\u00fa Skalu a Telg\u00e1rt; nemeck\u00fd postup zasiahol aj Tisovec. Pri Rimavskej Bani na\u010falej prebiehali boje s povstaleck\u00fdmi jednotkami. Obrancovia sa ocitli v \u010doraz zlo\u017eitej\u0161ej situ\u00e1cii a hrozilo im obk\u013e\u00fa\u010denie.<\/p>\n

Za n\u00e1zvami obc\u00ed na vojensk\u00fdch map\u00e1ch sa skr\u00fdvaj\u00fa skuto\u010dn\u00e9 \u013eudsk\u00e9 osudy. Vojaci, partiz\u00e1ni aj civilisti pre\u017e\u00edvali dni pln\u00e9 strachu, neistoty a obet\u00ed.<\/p>\n

Dnes si pripom\u00edname nielen vojensk\u00e9 udalosti, ale aj \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa ocitli uprostred vojny. Ich pr\u00edbehy si zasl\u00fa\u017eia na\u0161u \u00factu a poctiv\u00e9 historick\u00e9 spracovanie.<\/p>\n

Nezab\u00fadajme na miesta bojov, na padl\u00fdch ani na utrpenie oby\u010dajn\u00fdch \u013eud\u00ed. Sloboda a mier nikdy neboli samozrejmos\u0165ou.<\/p>\n

Gener\u00e1lna ofenz\u00edva: Za\u010dala sa 18. okt\u00f3bra 1944 a predstavovala posledn\u00fa f\u00e1zu organizovanej obrany povstaleck\u00e9ho \u00fazemia. Potvrdzuje to M\u00fazeum Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho povstania.
\n\u010cerven\u00e1 Skala, Telg\u00e1rt a Tisovec: Historick\u00e1 chronol\u00f3gia uv\u00e1dza ich obsadenie nemeck\u00fdmi jednotkami 21. okt\u00f3bra 1944 a pokra\u010duj\u00face boje pri Rimavskej Bani.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

22. okt\u00f3ber 1944 \u2013 Ke\u010f sa rozhodovalo o \u010fal\u0161om osude povstania \u2013 BANSK\u00c1 BYSTRICA \u2013 BOJ SA E\u0160TE NEKON\u010c\u00cd!<\/strong><\/h4>\n

Na jese\u0148 1944 sa situ\u00e1cia povstalcov dramaticky zhor\u0161ovala. Nemeck\u00e1 ofenz\u00edva postupovala a po p\u00e1de \u010cervenej Skaly a Telg\u00e1rtu 21. okt\u00f3bra bolo \u010doraz jasnej\u0161ie, \u017ee povstaleck\u00e1 arm\u00e1da stoj\u00ed pred rozhoduj\u00facou sk\u00fa\u0161kou.<\/p>\n

D\u0148a 22. okt\u00f3bra 1944 sa v Banskej Bystrici zi\u0161li predstavitelia Slovenskej n\u00e1rodnej rady za \u00fa\u010dasti gener\u00e1lov Rudolfa Viesta a J\u00e1na Goliana. Rokovali o \u010fal\u0161om postupe a pr\u00edprave organizovan\u00e9ho \u00fastupu do h\u00f4r, kde mal pokra\u010dova\u0165 ozbrojen\u00fd odpor.<\/p>\n

Ur\u010dili sa nov\u00e9 oblasti, v ktor\u00fdch mal boj pokra\u010dova\u0165 \u2013 Ve\u013ek\u00fd a Mal\u00fd \u0160turec, Slovensk\u00e9 Rudohorie a priestor \u010certovice a v\u00fdchodnej \u010dasti N\u00edzkych Tatier.<\/p>\n

Nebolo to rozhodnutie o vzdan\u00ed sa ide\u00e1lov. Bola to snaha zachova\u0165 odpor aj v situ\u00e1cii, ke\u010f sa mo\u017enosti pravidelnej arm\u00e1dy r\u00fdchlo zmen\u0161ovali.<\/p>\n

Za ka\u017ed\u00fdm rozhodnut\u00edm boli \u013eudsk\u00e9 \u017eivoty. Za ka\u017ed\u00fdm \u00fastupom n\u00e1dej, \u017ee boj za slobodu sa e\u0161te neskon\u010dil.<\/p>\n

My dnes nezab\u00fadame na vojakov, partiz\u00e1nov ani na oby\u010dajn\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed niesli n\u00e1sledky vojny. Ich pr\u00edbehy si zasl\u00fa\u017eia, aby sme ich poznali a odovzd\u00e1vali \u010falej.<\/strong><\/em><\/p>\n

23. OKT\u00d3BER 1944 \u2013 PRELOMEN\u00dd FRONT PRI PODKRIV\u00c1NI<\/strong><\/h4>\n

Ke\u010f sa obrana l\u00e1mala, povstalci bojovali o ka\u017ed\u00fa cestu!<\/p>\n

23. okt\u00f3bra 1944 pokra\u010dovala nemeck\u00e1 ofenz\u00edva proti Slovensk\u00e9mu n\u00e1rodn\u00e9mu povstaniu. Pri Podkriv\u00e1\u0148 sa \u00fato\u010diacim jednotk\u00e1m 18. div\u00edzie SS Horst Wessel podarilo prelomi\u0165 povstaleck\u00fd front napriek h\u00fa\u017eevnat\u00e9mu odporu obrancov, ktor\u00fdch pod\u013ea dobovej chronol\u00f3gie podporoval aj 1. \u010deskoslovensk\u00fd st\u00edhac\u00ed pluk.<\/p>\n

Situ\u00e1cia bola \u010doraz v\u00e1\u017enej\u0161ia. Povstaleck\u00e9 velenie vydalo rozkaz, aby jednotky s pomocou civiln\u00e9ho obyvate\u013estva ni\u010dili \u017eeleznice a cestn\u00e9 komunik\u00e1cie vo svojich obrann\u00fdch p\u00e1smach. Cie\u013e bol jasn\u00fd: spomali\u0165 postup nepriate\u013ea a z\u00edska\u0165 \u010das pre obranu zvy\u0161ku povstaleck\u00e9ho \u00fazemia.<\/p>\n

V priestore v\u00fdchodne od Zvolen sa z\u00e1rove\u0148 pripravovali \u010fal\u0161ie vojensk\u00e9 \u00falohy. Pr\u00e1por majora \u017delinsk\u00e9ho sa mal s\u00fastredi\u0165 pri Ostrej L\u00fake a pripravi\u0165 na proti\u00fatok.<\/p>\n

Neboli to u\u017e len boje o jednotliv\u00e9 obce. Ka\u017ed\u00e1 hodina mohla rozhodova\u0165 o osude \u010fal\u0161\u00edch vojakov, cel\u00fdch jednotiek aj civiln\u00e9ho obyvate\u013estva.<\/p>\n

Ke\u010f sa front r\u00facal, odvaha sa merala t\u00fdm, kto zostal na svojom mieste a chr\u00e1nil ostatn\u00fdch.<\/p>\n

Na men\u00e1 v\u0161etk\u00fdch padl\u00fdch nesmieme zabudn\u00fa\u0165. Tam, kde ich dnes nepozn\u00e1me, nesmieme si ich vym\u00fd\u0161\u013ea\u0165. Mus\u00edme v\u0161ak zachova\u0165 pravdu o ich boji a odovzda\u0165 ju \u010fal\u0161\u00edm gener\u00e1ci\u00e1m.<\/strong><\/em><\/p>\n

24. OKT\u00d3BER 1944 HOREHRONIE: KE\u010e BOJOVALI VOJACI, TRPELI AJ CIVILISTI<\/strong><\/h4>\n

Dvadsiaty \u0161tvrt\u00fd okt\u00f3ber 1944 priniesol \u010fal\u0161ie tvrd\u00e9 boje v priestore Horehronia. Nemeck\u00e9 jednotky za\u00fato\u010dili smermi od \u0160umiaca k Dudlavej skale a od \u010cervenej Skaly cez Zlatno na He\u013epu. Povstaleck\u00e1 obrana \u010delila siln\u00e9mu tlaku a jej postavenia sa postupne dost\u00e1vali do \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161ieho ohrozenia.<\/p>\n

V tento de\u0148 v\u0161ak treba spomen\u00fa\u0165 aj Ni\u017en\u00fa Bocu. Pam\u00e4tn\u00e1 tabu\u013ea v obci zaznamen\u00e1va, \u017ee v noci 24. okt\u00f3bra boli v budove vtedaj\u0161\u00edmi nemeck\u00fdmi silami a pr\u00edslu\u0161n\u00edkmi Pohotovostn\u00fdch oddielov Hlinkovej gardy mu\u010den\u00ed \u013eudia podozriv\u00ed z pomoci povstalcom.<\/p>\n

Na tabuli s\u00fa uveden\u00ed vojaci SNP<\/a> Mikul\u00e1\u0161 Mauritz a J\u00falius Tr\u00e9ger, pomocn\u00edci povstalcov Branislav Tr\u00e9ger a Cyril Z\u00e1hradn\u00edk a tie\u017e nezn\u00e1my pr\u00edslu\u0161n\u00edk \u010deskoslovenskej paradesantnej brig\u00e1dy. Tabu\u013ea pri Branislavovi Tr\u00e9gerovi v\u00fdslovne uv\u00e1dza, \u017ee pre\u017eil zranenie.<\/p>\n

Za n\u00e1zvami obc\u00ed a vojensk\u00fdch jednotiek sa skr\u00fdvaj\u00fa skuto\u010dn\u00e9 \u013eudsk\u00e9 osudy. Niektor\u00ed bojovali so zbra\u0148ou v ruke, in\u00ed pom\u00e1hali povstalcom a riskovali za to vlastn\u00fd \u017eivot.<\/p>\n

Dnes si ich pripom\u00edname s \u00factou. Men\u00e1, ktor\u00e9 sa zachovali, nesmieme necha\u0165 zmizn\u00fa\u0165 z pam\u00e4ti. A pri t\u00fdch, ktor\u00fdch pr\u00edbeh e\u0161te nepozn\u00e1me, mus\u00edme pokra\u010dova\u0165 v h\u013eadan\u00ed pravdy.<\/strong><\/em><\/p>\n

25. okt\u00f3ber 1944 \u2013 Ke\u010f sa povstaleck\u00fd front za\u010dal r\u00faca\u0165<\/strong><\/h4>\n

D\u0148a 25. okt\u00f3bra 1944 pokra\u010dovali \u0165a\u017ek\u00e9 chv\u00edle Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho povstania. Pri Plie\u0161ovciach sa obnovili pozi\u010dn\u00e9 boje. Nemeck\u00e1 bojov\u00e1 skupina Schill a zosilnen\u00fd pr\u00e1por Wildner sa s\u00fastredili v priestore Babin\u00e1 \u2013 S\u00e1sa \u2013 Plie\u0161ovce a pripravovali \u00fatok na Zvolen, ktor\u00fd mal nasledova\u0165 nasleduj\u00face r\u00e1no.<\/p>\n

V ten ist\u00fd de\u0148 popoludn\u00ed opustili letisko Tri Duby posledn\u00e9 letuschopn\u00e9 lietadl\u00e1 povstaleck\u00e9ho letectva. Obrana sa oslabovala a povstalci \u010delili \u010doraz \u0165a\u017e\u0161ej situ\u00e1cii. Pod\u013ea \u00dastavu pam\u00e4ti n\u00e1roda sa ve\u010der za\u010dala evaku\u00e1cia velite\u013estva povstaleckej arm\u00e1dy z Banskej Bystrice smerom na Donovaly.<\/p>\n

Bol to \u010das \u00fastupu, neistoty a vy\u010derpania. Za vojensk\u00fdmi hl\u00e1seniami st\u00e1li konkr\u00e9tni \u013eudia \u2013 vojaci, letci, partiz\u00e1ni aj civilisti, ktor\u00ed pre\u017e\u00edvali posledn\u00e9 dni organizovan\u00e9ho odporu.<\/p>\n

Ich odvahu si pripom\u00edname s \u00factou. Nezab\u00fadame na t\u00fdch, ktor\u00ed bojovali, pom\u00e1hali a riskovali vlastn\u00e9 \u017eivoty v mene slobody.<\/strong><\/em><\/p>\n

26. OKT\u00d3BER 1944 \u2013 PAD\u00c1 ZVOLEN<\/strong><\/h4>\n

D\u0148a 26. okt\u00f3bra 1944 sa front Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho povstania pribl\u00ed\u017eil k jedn\u00e9mu zo svojich naj\u0165a\u017e\u0161\u00edch okamihov. Nemeck\u00e9 okupa\u010dn\u00e9 jednotky obsadili Zvolen. Postup bojovej skupiny Schill smeroval k hlavn\u00e9mu centru povstaleck\u00e9ho \u00fazemia \u2013 Banskej Bystrici, ktor\u00e1 padla nasleduj\u00faci de\u0148.<\/p>\n

Zvolen pritom nebol iba strategick\u00fdm bodom na mape. Od septembra tu s\u00eddlilo velite\u013estvo III. taktickej skupiny \u201eGerlach\u201c 1. \u010deskoslovenskej arm\u00e1dy na Slovensku. Jeho \u010dinnos\u0165 sa skon\u010dila obsaden\u00edm mesta. Za t\u00fdmto vojensk\u00fdm \u00fadajom st\u00e1li vojaci, ktor\u00ed sa museli vyrovna\u0165 s \u00fastupom, stratou poz\u00edci\u00ed a neistotou \u010fal\u0161\u00edch dn\u00ed.<\/p>\n

Povstanie sa bl\u00ed\u017eilo ku koncu ako organizovan\u00fd vojensk\u00fd odpor, no jeho my\u0161lienka nezanikla. Mnoh\u00ed povstalci pokra\u010dovali v boji v hor\u00e1ch a partiz\u00e1nskych oddieloch.<\/p>\n

Dnes si pripom\u00edname v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00ed sa postavili nacistickej okup\u00e1cii, aj t\u00fdch, ktor\u00fdch men\u00e1 sa v historick\u00fdch z\u00e1znamoch nezachovali. Ich odvaha a obete si zasl\u00fa\u017eia na\u0161u \u00factu.<\/strong><\/em><\/p>\n

27. okt\u00f3ber 1944. De\u0148, ke\u010f padlo hlavn\u00e9 centrum Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho povstania.<\/strong><\/h4>\n

R\u00e1no vst\u00fapili nemeck\u00e9 jednotky bojovej skupiny SS Schill do Bansk\u00e1 Bystrica. Po takmer dvoch mesiacoch bojov sa skon\u010dila obrana povstaleck\u00e9ho \u00fazemia ako s\u00favisl\u00e9ho vojensk\u00e9ho celku.<\/p>\n

Velitelia J\u00e1n Golian a Rudolf Viest st\u00e1li pred tragickou realitou. Povstaleck\u00e1 arm\u00e1da u\u017e nedok\u00e1zala udr\u017ea\u0165 svoje poz\u00edcie. Vojaci, ktor\u00ed sa vyhli zajatiu, sa s\u0165ahovali do h\u00f4r. Medzi t\u00fdmi, ktor\u00ed pokra\u010dovali v odpore, boli aj pr\u00edslu\u0161n\u00edci 2. \u010deskoslovenskej paradesantnej brig\u00e1dy a \u010fal\u0161\u00edch povstaleck\u00fdch jednotiek. Boj sa menil na partiz\u00e1nsky z\u00e1pas v n\u00e1ro\u010dn\u00fdch horsk\u00fdch podmienkach.<\/p>\n

P\u00e1d Banskej Bystrice neznamenal, \u017ee v\u0161etci zlo\u017eili zbrane. Znamenal koniec organizovan\u00e9ho povstaleck\u00e9ho frontu, nie koniec odvahy t\u00fdch, ktor\u00ed sa odmietli vzda\u0165.<\/p>\n

Mnoh\u00ed bojovn\u00edci zaplatili za odpor \u017eivotom, \u010fal\u0161\u00edch \u010dakalo zajatie, prenasledovanie a krut\u00e9 repres\u00e1lie. Ich men\u00e1 a osudy si zasl\u00fa\u017eia, aby sme na ne nezab\u00fadali.<\/p>\n

Dnes vzd\u00e1vame \u00factu v\u0161etk\u00fdm, ktor\u00ed sa postavili nacizmu, br\u00e1nili svoju vlas\u0165 a bojovali za slobodu. Nezab\u00fadame ani na t\u00fdch, ktor\u00fdch pr\u00edbehy zostali ukryt\u00e9 v arch\u00edvoch alebo sa nezachovali v\u00f4bec.<\/strong><\/em><\/p>\n

Kon\u010d\u00ed sa organizovan\u00fd odpor. Boj za slobodu pokra\u010duje v hor\u00e1ch.<\/strong><\/p>\n

28. OKT\u00d3BER 1944 \u2013 SMRE\u010cANY<\/strong><\/h4>\n

\u0160tyri obete. \u0160es\u0165 \u0165a\u017eko zranen\u00fdch. Obec, ktor\u00e1 nezabudla.<\/p>\n

Po potla\u010den\u00ed organizovan\u00e9ho odporu SNP<\/a> pokra\u010dovali nemeck\u00e9 repres\u00e1lie aj na Liptove. D\u0148a 28. okt\u00f3bra 1944 nemeck\u00e9 jednotky obk\u013e\u00fa\u010dili a ostre\u013eovali obec Smre\u010dany, ktor\u00e1 poskytovala z\u00e1zemie partiz\u00e1nom. Do z\u00e1sahu sa zapojili aj pr\u00edslu\u0161n\u00edci Pohotovostn\u00fdch oddielov Hlinkovej gardy.<\/p>\n

Pod\u013ea historick\u00fdch prame\u0148ov zahynuli \u0161tyria obyvatelia a \u010fal\u0161\u00edch \u0161es\u0165 utrpelo \u0165a\u017ek\u00e9 zranenia. Nieko\u013eko domov bolo podp\u00e1len\u00fdch. Pl\u00e1n trestnej v\u00fdpravy po\u010d\u00edtal s vyp\u00e1len\u00edm obce a zastrelen\u00edm ka\u017ed\u00e9ho desiateho obyvate\u013ea, no najhor\u0161iemu sa podarilo zabr\u00e1ni\u0165.<\/p>\n

Za t\u00fdmito udalos\u0165ami boli skuto\u010dn\u00ed \u013eudia \u2013 rodiny, rodi\u010dia a deti, ktor\u00fdch \u017eivoty pozna\u010dila vojna. Ich utrpenie si zasl\u00fa\u017ei na\u0161u \u00factu a ich pr\u00edbehy nesm\u00fa upadn\u00fa\u0165 do zabudnutia.<\/strong><\/em><\/p>\n

KONIEC SNP<\/a> \u2013 BOJ ZA SLOBODU POKRA\u010cUJE<\/strong><\/h4>\n

Ukon\u010den\u00edm organizovan\u00e9ho odporu v Slovenskom n\u00e1rodnom povstan\u00ed sa boj za slobodu neskon\u010dil. Mnoh\u00ed povstalci a odboj\u00e1ri sa stiahli do h\u00f4r, kde pokra\u010dovali v boji proti nacizmu v radoch partiz\u00e1nskych skup\u00edn. V \u0165a\u017ek\u00fdch podmienkach, \u010dasto bez dostatku jedla, v\u00fdstroja a bezpe\u010dn\u00e9ho \u00fakrytu, riskovali vlastn\u00e9 \u017eivoty, aby vzdorovali okupantom.<\/p>\n

Autor: Milan Kr\u00fapa<\/strong><\/em><\/p>\n

\u00a0<\/p>\n

\n

\u00a0<\/p>\n