{"id":968,"date":"2026-02-04T17:26:56","date_gmt":"2026-02-04T16:26:56","guid":{"rendered":"https:\/\/bratzabrata.eu\/?p=968"},"modified":"2026-02-05T06:46:20","modified_gmt":"2026-02-05T05:46:20","slug":"jalta-1945-denacifikacia-europy-4-11-februara-1945","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/bratzabrata.eu\/index.php\/2026\/02\/04\/jalta-1945-denacifikacia-europy-4-11-februara-1945\/","title":{"rendered":"JALTA 1945 .:. DENACIFIK\u00c1CIA EUR\u00d3PY .:. 4.\u201311. febru\u00e1ra 1945"},"content":{"rendered":"

Jaltsk\u00e1 konferencia (4.\u201311. febru\u00e1ra 1945) bola k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm stretnut\u00edm Roosevelta, Churchilla a Stalina v \u010dase, ke\u010f por\u00e1\u017eka nacistick\u00e9ho Nemecka bola u\u017e neodvratn\u00e1. V Jalte sa rozhodovalo o povojnovom usporiadan\u00ed sveta, rozdelen\u00ed Nemecka na okupa\u010dn\u00e9 z\u00f3ny, denacifik\u00e1cii Eur\u00f3py, nov\u00fdch hraniciach \u0161t\u00e1tov a vzniku Organiz\u00e1cie Spojen\u00fdch n\u00e1rodov.<\/p>\n

Dohody z Jalty vytvorili demarka\u010dn\u00e9 l\u00ednie medzi sf\u00e9rami vplyvu ve\u013emoc\u00ed a polo\u017eili z\u00e1klady povojnov\u00e9ho svetov\u00e9ho poriadku.<\/p>\n

\"obr.15315a\"<\/a> \"obr.15315b\"<\/a>
\nVodcovia troch ve\u013emoc\u00ed na rokovaniach v Teher\u00e1ne a na Kryme<\/p>\n

\nBola podp\u00edsan\u00e1 takzvan\u00e1 Deklar\u00e1cia o slobodnej Eur\u00f3pe, v ktorej sa USA, ZSSR a Spojen\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo zaviazali, \u017ee nechaj\u00fa na osloboden\u00fdch eur\u00f3pskych \u00fazemiach prebehn\u00fa\u0165 demokratick\u00e9 vo\u013eby. Z\u00e1rove\u0148 sa mocnosti zaviazali pom\u00e1ha\u0165 n\u00e1rodom osloboden\u00fdm od nacistov rie\u0161i\u0165 demokraticky ich politick\u00e9 a hospod\u00e1rske probl\u00e9my.<\/p>\n

Ako miesto konferencie, kde mala by\u0165 zalo\u017een\u00e1 celosvetov\u00e1 Organiz\u00e1cia Spojen\u00fdch n\u00e1rodov, bolo navrhnut\u00e9 San Francisco a konferencia sa mala kona\u0165 v apr\u00edli 1945. U\u017e v Jalte sa diskutovalo o \u0161trukt\u00fare navrhovanej organiz\u00e1cie a dohodlo sa na existencii Bezpe\u010dnostnej rady OSN. USA a Spojen\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo sa oproti p\u00f4vodnej Stalinovej po\u017eiadavke na samostatn\u00fd hlas ka\u017edej zv\u00e4zovej republiky zhodli na podpore samostatn\u00e9ho hlasu Ukrajiny a Bieloruska.<\/p>\n

Dohodla sa demilitariz\u00e1cia a odzbrojenie Nemecka. Krajina mala by\u0165, na rozdiel od p\u00f4vodn\u00e9ho spojeneck\u00e9ho pl\u00e1nu, ktor\u00fd po\u010d\u00edtal s jej rozdelen\u00edm na nieko\u013eko samostatn\u00fdch \u0161t\u00e1tov, rozdelen\u00e1 do \u0161tyroch z\u00f3n, ktor\u00e9 by boli spravovan\u00e9 Spojen\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi, ZSSR a Spojen\u00fdm kr\u00e1\u013eovstvom. Posledn\u00e1 z\u00f3na bola na britsk\u00fd n\u00e1tlak vymedzen\u00e1 Franc\u00fazsku, ktor\u00e9 t\u00fdm z\u00edskalo aj miesto v Kontrolnej komisii.<\/p>\n

V\u00fdchodn\u00e1 \u010das\u0165 Nemecka mala pripadn\u00fa\u0165 Po\u013esku a Sovietskemu zv\u00e4zu. Obyvate\u013estvo nemeckej n\u00e1rodnosti (cca. 15 mili\u00f3nov) malo by\u0165 z t\u00fdchto \u00fazem\u00ed odsunut\u00e9 na z\u00e1pad.<\/p>\n

\u0160t\u00e1tnici sa \u010falej zhodli na repar\u00e1ci\u00e1ch, ktor\u00e9 malo Nemecko plati\u0165 ako n\u00e1hradu za straty sp\u00f4soben\u00e9 vojnou. \u010cas\u0165 repar\u00e1ci\u00ed mala by\u0165 uhraden\u00e1 formou tovaru (tie\u017e strojov, lod\u00ed, akci\u00ed v nemeck\u00fdch spolo\u010dnostiach). USA a ZSSR sa zhodli na celkovej sume 22 mili\u00e1rd dol\u00e1rov, z \u010doho malo 50% pripadn\u00fa\u0165 Sovietom. Briti boli presved\u010den\u00ed, \u017ee kone\u010dn\u00fa sumu bude mo\u017eno stanovi\u0165 a\u017e po ukon\u010den\u00ed vojnov\u00fdch oper\u00e1ci\u00ed, preto mal by\u0165 sovietsko-americk\u00fd n\u00e1vrh predlo\u017een\u00fd Repara\u010dnej komisii.<\/p>\n

Naopak nedo\u0161lo k zhode o vojnov\u00fdch zlo\u010dinoch a rie\u0161enie tohto probl\u00e9mu bolo odlo\u017een\u00e9.<\/p>\n

V Po\u013esku mala vznikn\u00fa\u0165 demokratick\u00e1 do\u010dasn\u00e1 vl\u00e1da, v ktorej by mal zast\u00fapenie aj nekomunistick\u00fd odboj a z\u00e1stupcovia lond\u00fdnskej exilovej vl\u00e1dy. Toto rozhodnutie bolo por\u00e1\u017ekou Britov a Ameri\u010danov, preto\u017ee prakticky znamenalo len doplnenie b\u00e1bkovej Lublinskej vl\u00e1dy, riadenej z Krem\u013ea. P\u00f4vodn\u00fa po\u017eiadavku na odvolanie tejto vl\u00e1dy sa u Stalina nepodarilo presadi\u0165.<\/p>\n

V Juhosl\u00e1vii bola podporen\u00e1 dohoda medzi Titom a \u0160uba\u0161i\u0107om, ktor\u00e1 prakticky zl\u00fa\u010dila komunistick\u00fa a exilov\u00fa vl\u00e1du.<\/p>\n

Sovieti s\u00fahlasili vyhl\u00e1si\u0165 vojnu Japonsku najnesk\u00f4r do troch mesiacov. Mali za to z\u00edska\u0165 Sachalin a ostrovy k nemu pri\u013eahl\u00e9, Kurilsk\u00e9 ostrovy, \u010falej n\u00e1jom pr\u00edstavu Port Arthur, v\u00fdsadn\u00e9 pr\u00e1va v pr\u00edstave Dairen a mimoriadne pr\u00e1va na u\u017e\u00edvanie V\u00fdchodo\u010d\u00ednskej a Juhomand\u017euskej \u017eeleznice.<\/p>\n

Rozhodnutie o taliansko-juhoslovanskej a taliansko-rak\u00faskej hranici bolo odlo\u017een\u00e9 rovnako ako rozhodnutie oh\u013eadom juhoslovansko-bulharsk\u00fdch vz\u0165ahov, Rumunska, Ir\u00e1nu a montreuxskej konvencii.<\/p>\n

Zdroj: Wikipedia<\/a><\/p>\n