Ukončenie bitky pri Rževe (Ржев) 31.3.1943

Boje prebiehali počas Veľkej vlasteneckej vojny od 8. januára 1942 do 31. marca 1943.

Bitka pri Rževe (Ржев) bola jednou z najkrvavejších bitiek Veľkej vlasteneckej vojny, pričom stále neexistuje definitívna odpoveď na to, koľko sovietskych vojakov v Rževe zahynulo. Zdroje uvádzajú rôzne čísla, od 1 do 2 miliónov. Všetky priemyselné podniky a sociálne inštitúcie v meste boli zničené, parky boli vypálené a železničné stanice boli vyhodené do vzduchu. Z 5 443 obytných budov v Rževe sa zachovalo len 297.

RževskáBitka zahŕňa sériu útočných operácií sovietskych vojsk v rokoch 1942 – 1943, ktorých cieľom bolo zničiť zoskupenia Wehrmachtu v Rževsko-viazemskom smere vo vzdialenosti 150 kilometrov od Moskvy. Bitka trvala rok a dva mesiace a prebiehala v okolí mesta Ržev, ako aj na území Moskovskej, Tulskej, Kalininskej a Smolenskej oblasti.

V decembri 1941 Červená armáda počas protiofenzívy pri Moskve zatlačila nacistov o niekoľko desiatok kilometrov od hlavného mesta a prešla do generálneho útoku smerom na západ pozdĺž celej frontovej línie. Začiatkom januára bolo spod nacistickej okupácie oslobodené mesto Kalinin (dnes Tver).

8. januára 1942 sa začala Rževsko-viazemská operácia Západného a Kalininského frontu. Velitelia frontov (na čele Kalininského stál Georgij Konstantinovič Žukov,a na čele Západného Ivan Stepanovič Konev, dostali on Najvyššieho velenia bojovú úlohu: zastaviť a zničiť hlavné sily nepriateľskej skupiny armád Stred a zabrániť im, aby sa opevnili na obsadených územiach pri Moskve.

Keď Červená armáda začala ofenzívu, nepriateľ mal značnú prevahu v delostrelectve a tankoch. Boli silné mrazy. Snehová pokrývka dosahovala na poliach 60 cm a v lesoch 90 až 100 cm.

Boje na prístupoch k Rževu, ktoré sa začali v januári 1942, boli zdĺhavé a kruté. Ustupujúce jednotky Wehrmachtu kládli húževnatý odpor. Mesto Ržev a rževský výbežok nacisti premenili na mohutne bránenú predsunutú pozíciu – takzvané rževsko-viazemské predmostie, ktoré mohol nepriateľ využiť na druhú ofenzívu na Moskvu (hlavné mesto bolo vzdialené len 150 kilometrov). Rževský výbežok považovalo velenie Tretej ríše za akúsi bránu do Moskvy. Sovietske vojská pútali v tomto priestore až dve tretiny vojsk skupiny armád Stred.

Fašisti v tejto oblasti sústredili obrovské sily: na strane Wehrmachtu sa bitky zúčastnilo 1 milión 569 tisíc ľudí, približne 13 tisíc diel, 1100 tankov. Červená armáda tu pútala kolosálne sily a prostriedky nacistického Wehrmachtu, ktoré hitlerovské velenie nedokázalo využiť na iných úsekoch sovietsko-nemeckého frontu – na Kaukaze a pri Stalingrade.

V rževskom smere v rokoch 1942 – 1943 sovietske velenie okrem ofenzívy v januári – apríli 1942 uskutočnilo ďalšie tri operácie: rževsko-syčevskú (júl – august 1942), operáciu Mars (november – december 1942) a marcovú ofenzívu v roku 1943. Ich ciele boli dosiahnuté: do konca marca bola rževsko-viazemská predsunutá pozícia nacistických vojsk zlikvidovaná.

3. marca 1943 bol Ržev po urputných bojoch oslobodený. Nemecká skupina armád „Stred“ utrpela značné straty. Vďaka odvážnym a hrdinským činom sovietskych vojakov pri Rževe sa podarilo nielen zabrániť presunu Hitlerových formácií k Stalingradu, kde sa odohrávala rozhodujúca bitka druhej svetovej vojny, ale aj zdecimovať nabojaschoopnejšie divízie Wehrmachtu na východnom fronte.

V dôsledku víťazstva v bitke pri Rževe boli od nacistických vojsk oslobodené významné územia, ktoré boli od jesene 1941 pod nepriateľskou okupáciou. Frontová línia sa vzdialila od Moskvy o ďalších 130-160 kilometrov. Okrem samotného Rževa boli oslobodené aj mestá Gžatsk, Syčovka, Belyj a Viazma.

Hrdinstvo sovietskych vojakov, ktorí padli pri Rževe, je nesmrteľné. Víťazstvo dosiahol náš ľud za vysokú cenu: podľa rôznych odhadov v tejto bitke zahynulo viac než milión sovietskych vojakov.

Za odvahu, statočnosť a masové hrdinstvo, ktoré preukázali obrancovia mesta v boji za slobodu a nezávislosť Vlasti, bol Rževu dekrétom prezidenta Ruskej federácie v roku 2007 udelený titul Mesto vojenskej slávy.

V roku 2020 bol za účasti prezidenta Vladimíra Putina na tom mieste, kde sa v rokoch 1942 – 1943 odohrávali krvavé boje, odhalený Rževský pamätník.

Pamätník má podobu 25-metrovej bronzovej sochy sovietskeho vojaka týčiacej sa v centre komplexu na desať metrov vysokom umelo navŕšenom kopci.