Oslobodenie L. Mikuláša Červenou armádou .:. 4.4.1945
V stredu 4. apríla 1945 bol definitívne obsadený Liptovský Sv. Mikuláš. Noc predtým nepriateľ tajne ustúpil aj s hlavnými silami a v obrane ponechal iba zadný voj 586. pluku posilnený poplachovými jednotkami. Počas svitania nepriateľ strhol most cez rieku Váh na južnom okraji Vrbice a začal ustupovať smerom na západ. Ústup hlavných síl nepriateľa naši prieskumníci bezpečne zistili až po polnoci 4. apríla a o 06:00 hod. jednotky 1. čs. armádneho zboru prešli spolu s 24. sovietskou streleckou divíziou do útoku. Po krátkej dobe prelomili nepriateľskú obranu a 4. čs. brigáda sa zmocnila spolu so sovietmi Liptovského Mikuláša. Vďaka rýchlemu a rozhodnému postupu československej pechoty sa nepriateľovi nepodarilo zachytiť na pripravenej obrane západne od riečky Kvačianka.
Jednotky 1. čs. armádneho zboru, prekonávajúc odpory nepriateľa, sa počas 4. apríla 1945 zmocnili týchto osád: okresné mesto Liptovský Sv. Mikuláš, Vrbica, Trstené, Bobrovec, Ondrašová, Pavlová Ves, Beharovce, Vyšné a Nižné Ráztoky, Liptovský Trnovec, Beňušovce, Kvačany, Lúka, Parížovce, Sielnica, Brnice, Prosiek, Sv. Mara, Nežitovce, Hliník, Ižipovce, Sv. Anna, Dušany, Jánošovce, Bukovina, Bobrovník, Potok, Tvarožná, Vlašky.
Spomína Oldřich Kvapil:
„Po polnoci sa začali ozývať v tyle nepriateľa výbuchy. Pretože to bolo niekde v priestore železničnej stanice a trate, usudzovali sme, že nepriateľ ničí pred odchodom železničnú trať a telefónne vedenie. Jednotky v obrane však zostali na mieste až do svitania. Potom nepriateľské paľby podstatne zoslabli. Všetky naše jednotky, ktoré boli celú noc v plnej pohotovosti, vyrazili na svitaní do posledného útoku. Liptovský Mikuláš bol druhýkrát v rukách sovietskych a našich jednotiek, tentokrát už definitívne. Do mesta popri sovietskych ako prví z jednotiek nášho zboru prenikli jednotky 4. brigády. Jednotky sa v meste dlho nezdržali. Sotva ho vyčistili od nepriateľa, pripravovali sa k prenasledovaniu. Mnoho ľudí nás vítalo s radosťou, že ich mesto je konečne oslobodené.
Po oslobodení Liptovského Mikuláša a ďalšom postupe na západ vnikli 5. apríla jednotky 7. pešieho práporu 3. brigády, nasledované časťami 4. brigády, ako prvé do Ružomberka. Po krátkom pouličnom boji bolo mesto oslobodené a nepriateľ donútený ustúpiť. Počas 5. apríla 1945 sa jednotky zboru zmocnili týchto osád: okresné mesto Ružomberok, Bešeňová, Liptovská Teplá, Ivachnová, Lazisko, Kúpele, Turík, Lisková, Martinček, Štiavnička, Liptovská Štiavnica, Zemianska Ludrová, Biely Potok, Vlkolinec, Likavka, Rybárpole, Stará Černová, Hrboltová.
Spomína Alfréd Ressel:
„Vošli sme do mŕtveho mesta. Do mesta bez zástav. Nebolo zvyčajné občerstvenie, a čo sa poskytovalo, dávalo sa s nehybnou tvárou, neochotne. Pripadali sme si ako v obsadenom meste a necítili sme sa dobre. Z černovskej fary pri Ružomberku, bývalého Hlinkovho sídla, akoby naďalej vychádzala hrozba. Našťastie v mlčiacom meste sme sa zastavili len krátko. Ťahalo nás to do hôr, medzi vidiecky ľud. Nepriateľ ničil na ústupe cesty, železnice a železničné objekty, vytváral prekažky, zátarasy a záseky, čím sa mu podarilo spomaliť postup jednotiek zboru. 5. apríla vo večerných hodinách sa jednotky 3. brigády po krátkom boji zmocnili Gombáša a ráno nasledujúceho dňa pokračovali v postup smerom na Ľubochňu.“
Boje v priestore Liptovského Mikuláša trvali vyše dvoch mesiacov. Napriek tomu, že sa obranné boje viedli takmer tri štvrtiny z celkového obdobia a iba štvrtina pripadala na útočné boje, patria po dukelských k najkrvavejším v celej histórii československých jednotiek a vyžiadali si vyše 4500 mŕtvych, ranených alebo nezvestných vojakov. Pamätník na výšine Háje nad Mikulášom – jeden z mnohých – je toho významným svedectvom.
Zdroj: Klub vojenskej histórie Svoboda
Pozrite si niekoľko unikátnych fragmentov filmových záberov z príchodu československých vojakov do mesta, zobrazujúcich jednotky 4. čs. samostatnej brigády, ktoré sa nášmu kolegovi podarilo zachovať.
4