23. apríla 1945 masaker v Ploštine a útok na Prlov
23. apríla 1945 nasledoval po masakre v Ploštine aj útok na Prlov, ktorý bol tiež obkľúčený asi 600 príslušníkmi jagdkomanda z Vizovíc a slovenskej diverznej skupiny „Josef“. Obyvatelia Prlova, ktorých označil zradca z neďalekej dediny, boli odsúdení na smrť a po skupinách nahnaní do ôsmich horiacich stavení a zbabelo strieľaní do chrbta. Traja príslušníci partizánskej skupiny z Prlova boli toho istého dňa brutálne ubité na smrť a zavesení u Bratřejova. Jedno heslo z knihy, ktorá žiadnemu záujemcovi o túto časť našej histórie nesmie chýbať: Jiří Padevět – Krvavé finále. Prelov Okres Vsetín
22. apríla boli z Vizovíc do Prlova, Bratřejova a Pozdechova vyslaní príslušníci jednotky Jozef, vydávajúci sa za zbehy zo Slovenskej armády v dvoch zrejme päťčlenných skupinách. Na základe ich informácií, získaných okrem iného od Oldřicha Kováře a Márie Rosulkovej z Prlova, ktorá im zrejme uverila, bolo po ich návrate do Vizovíc rozhodnuté podniknúť podobnú akciu ako na Ploštine. Vojaci pred návratom do Vizovíc prespali v Chrámočnom u Jána Imrýška, ktorý spočiatku uveril ich rozprávaniu, ale po opakujúcich sa otázkach na partizánov predstieral, že ide ich pobyt ohlásiť a vojaci odišli. Tieto informácie boli zrejme posledným impulzom, pretože Prlov bol na zozname gestapa ako obec. Ďalším dôležitým podnetom bol brutálny výsluch Aloisa Oškeru zo Všeminských pasiek, ktorý bol zatknutý s celou rodinou. Po vypočúvaní prezradil podporovateľa Partizánov v Prlove.
23. apríla skoro ráno bola obec obkľúčená jednotkou ZbV-Kommando 31 s veliteľom SS-obersturmführerom Erichom Wieneckom a jednotkou Jozef s veliteľom SS-Obersturmführerom Walterom Pawlowskym, teda rovnakým oddielom, teda rovnakým oddielom. Akcie sa zúčastnili aj príslušníci gestapa zo Zlína, jednotka Wehrmachtu, ktorá uzatvárala obkľúčenie a oddiel poľného žandárstva Maďarskej armády. Celkom sa na akcii proti Prlovu podieľalo asi 600 vojakov. Všetky domy boli prehľadané. Nebol nájdený jediný partizán ani žiadna zbraň, napriek tomu, že sa niekoľko partizánov v dedine ukrývalo, napríklad pod vymletým brehom potoka. Niektorí zo zatknutých museli ležať na zemi a vojaci im vykopávali zlaté zuby s tým, že ich už nebudú potrebovať.
Do miestneho hostinca Antonína Ondráška, kam boli nakoniec z celej obce nahnaní muži a ženy so zdvihnutými rukami, bol privezený Alois Oškera, aby označil z predvedených obyvateľov spolupracovníkov partizánov. Mária Rosůlková bola spoznaná slovenskými vojakmi, ktorí ju stretli 22. apríla a ktorým uverila, že sú zbehové zo Slovenskej armády. Devätnásť osôb, ktoré Alois Oškera označil, bolo brutálne vypočúvaných, ich domy boli vyrabované a potom zapaľované, celkom bolo vypálených osem domov. Zatknutí boli mlátení tyčkami z plotu, ktoré vojaci vytrhali okolo hostinca. Hostinský Antonín Ondrášek bol nútený nosiť vojakom alkohol. Väčšina vypočúvaných sa aj napriek tvrdeniu Aloisa Oškeru k podpore partizánov nepriznala a to zrejme zachránilo obec pred úplnou likvidáciou.
Vojaci si z domov brali alkohol, jedlo, cennosti, civilné šaty a osobné doklady, ktoré neskôr používali pri pokusoch o útek k demarkačnej línii. Ján Jurán, Ján Ondrášek ml., Jozef Trlica boli odvedení k domu čp. 11 Tomáša Trlicu, kde boli obesení v stodole. Oldřich Kovář, ktorého nacisti priviezli z Bratřejova, bol vhodený do horiaceho domu čp. 11. Potom zapálili dom čp. 35 Antonína Jurána a dom čp. 77 Tomáša Ondráška. V tomto dome boli zaživa upálení Tomáš Ondrášek st. 13. 9. 1889, Jaroslav Ondrášek 1. 6. 1923, Anežka Ondrášková 6. 3. 1928, Anna Žáková a Jaroslav Heto 25. 2. 1922. Tomášovi Ondráškovi ml. 10. 4. 1910 sa podarilo z horiaceho domu utiecť, napriek tomu, že bol popálený a zasiahnutý 5 strelami. Druhý deň ráno bol nájdený miestnymi občanmi a transportovaný do Valašskej Polanky k Dr. Hauptflischerovi, ktorý ho udal gestapu. Bol prevezený na zámok v Hošťálkovej, vypočúvaný za pomoci povzbudzujúcich injekcií a 4. mája takmer utlčený, ale zaživa pochovaný v Hošťálkovej.
Obyvatelia boli odvedení do Pozdechova, kde k nim prehovoril dôstojník nemeckej jednotky, najskôr Walter Pawlowski. Potom boli prepustení. Vojaci ukradli v Prlove všetku hydinu a dobytok z vypálených usadlostí. V Prlove boli zavraždení: Jaroslav Heto 25. 2. 1922, Antonín Juráň 25. 4. 1919, Oldřich Kováč 12. 8. 1914, Ján Ondrášek 24. 9. 1921, Jaroslav Ondrášek 1. 6. 1923, Tomáš Ondrá 13. 9. 1889, Tomáš Ondrášek ml. 10. 4. 1910, Anna Ondrášková 27. 4. 1923, Anežka Ondrášková 6. 3. 1928, Ján Polčák 5. 2. 1909, Antonín Růsek 2. 10. 1925, Mária Růsková 29 32 .
Zdroj: Války, bitvy a šarvátky v datech.