Jednotka, ktorá pobúrila aj nacistov: Hitlerova ‚ruská‘ brigáda

Udalosti, ktoré sa v lete 1944 udiali vo varšavskej štvrti Ochota, sú najtragickejšou kapitolou varšavského povstania pri nemeckej okupácii Poľska. Po takmer piatich rokoch okupácie začala poľská Zemská armáda 1. septembra 1944 povstanie s cieľom oslobodiť hlavné mesto ešte pred príchodom sovietskych vojsk.

Nasledoval tvrdý boj, ktorý premenil veľkú časť Varšavy na bojisko a vystavil civilné obyvateľstvo nepopísateľnému utrpeniu. V snahe potlačiť povstanie nasadil nemecké úsady kombináciu štandardných  vojenských formácií SS a kolaborantských sil. Medzi nimi bola i brigáda RONA, ktorej velil Bronislav Kaminski a ktorá bola z veľkej časti tvorená mužmi naverbovanými na Nemcami okupovaných územiach Sovietskeho zväzu. Po nasadení vo varšavskej oblasti, bola jednotka Ochota rýchlo spojovaná s rozsiahlym terorom proti civilnému obyvateľstvu. Domy boli vykrádané a ničené, obyvatelia vyháňaní zo svojich domov a tisíce ľudí bolo odvlečených do provizórneho tranzitného tábora Zieleniak, kde sa podmienky rýchle zhoršovali.

Pamätník Zieleniak

Tento dokument sa zaoberá svedectvami civilistov uväznených v Ochote počas augusta 1944 a skúma, ako sa tato štvrť stala jednou z najviac postihnutou oblasťou povstania.

Sleduje pôsobenie brígády RONA, ničenie nemocníc a obytných štvrtí a utrpenia obyčajných mužov, žien a deti, ktorí sa ocitli v strede konfliktu. Film zároveň zasadzuje tieto udalosti do širšieho kontextu varšavského povstania, nemeckej okupačnej politiky a boja o budúce Poľsko v záverečnej fáze druhej svetovej vojny.

Na základe výpovedí očitých svedkov, vojnových dokumentov a historických výskumov tento dokument rozpráva príbeh Ochoty roku 1944, ľudí, ktorí prežili posledné epizódy vojnových dejín Varšavy. Zaoberá se tiež povojnovým osudom kľúčových osobností spojených s týmito udalosťami, je trvalým článkom, na ktorý sa v poľskej kolektívnej pamäti zabúda.

Zdroj: World History CZ

Informácie o Varšavskom povstaní na WikiPedii.


1