Mobilizácia 23. septembra 1938

S príchodom jari roku 1938 eskalovalo napätie v strednej Európe. Dňa 12. marca došlo k anšlusu Rakúska a následnému zvýšenému pohybu nemeckých jednotiek v blízkosti československých hraníc. Tieto skutočnosti vyprovokovali československú vládu, aby 20. mája vyhlásila čiastočnú mobilizáciu a nariadila obranu hraníc. Už po niekoľkých dňoch sa situácia v pohraničí zmiernila a ostraha hraníc bola 13. júna odvolaná.

Bezprostredné ohrozenie Československa zo strany nacistického Nemecka prišlo v septembri. Po neúspešných snahách Británie a Francúzska o diplomatické riešenie sudetonemeckej krízy eskalovali strety henleinovcov s československými bezpečnostnými zložkami a Hitler stupňoval územné nároky na československé pohraničie. Z týchto dôvodov bola vládou ministerského predsedu Jána Syrového a podpisom prezidenta republiky Edvarda Beneša vyhlásená všeobecná mobilizácia, ktorej prevedenie dostal na povel náčelník hlavného štábu generál Ľudovít Krejčí. Bolo povolaných okolo 1 250 000 mužov a armáda mala približne k dispozícii 2300 diel, 350 tankov a 950 bojových lietadiel. Hlavné veliteľstvo sa z Prahy presunulo do Račic pri Vyškove.

Nadšenie a odhodlanie k boju však vystriedalo sklamanie, pretože armáda musela bez boja opustiť svoje pozície. Mobilizácia bola ukončená po týždni, 30. septembra 1938, podpisom mníchovskej zrady (dohody), kvôli ktorej dvadsať rokov trvajúce Československo stratilo tretinu svojho územia. Pohraničie bolo čoskoro obsadené nemeckými jednotkami. Následná demobilizácia, o ktorej rozhodla vláda 6. októbra, prebehla v štyroch etapách.

Autor: Antonín Mejzlík, Zdroj: https://valecnehroby.mo.gov.cz