Krvavá nedeľa 11.7.1943 .:. Volyň
11. júla 1943 vstúpilo do dejín ako Krvavá nedeľa na Volyni.
Krvavá nedeľa na Volyni je označenie chronologicky zladených organizovaných masových vrážd, ktoré prebehli 11. júla 1943. Krvavá nedeľa na Volyni bola vyvrcholením masakru na Volyni, systematického a plánovaného masového vyhladzovania civilistov poľskej národnosti partizánmi Organizácie ukrajin Ukrajinskou povstaleckou armádou (UPA) a ukrajinskými civilistami. Počas tohto dňa boli civilisti poľskej národnosti napadnutí v 99 lokalitách, predovšetkým vo vtedajších okresoch Volynskovolodymyrskom a Horochivskom. V dňoch, ktoré nasledovali, masaker pokračoval.
Masaker na Volyni
Od februára 1943 OUN a jeho ozbrojené krídlo – UPA začali útoky na poľské obyvateľstvo na Volyni. Až do júla 1943 ozbrojené sily ukrajinských nacionalistov, ktoré sa nachádzali vo fáze vytvárania a konsolidácie jednotiek, boli schopné vykonať akcie iba v obmedzenom rozsahu, a to najmä na východe Volyne (obzvlášť aktívne vo vyhladzovaní Poliakov sa ukázal Ivan Lytvynčuk nazývaný „Dubowyj“). V máji a júni 1943 vo vedení UPA dozrel plán synchronizovaného útoku na poľské osady na masové vraždenie Poliakov na Volyni. Plán bol podporený jednotkami banderovcov spájajúcich ukrajinských stúpencov rôzneho pôvodu (bulbovce, melnykovce), často aj násilím spájajúcich oddiely UPA.
Ako tvrdí veliteľ okrsku „Turiw“ Jurij Stelmaszczuk nazývaný „Rudyj“ vo vyhláseniach po vojne pri výsluchu NKVD po svojom zatknutí, v júni 1943 veliteľ UPA Dmytro Kljačkivsky nazývaný „Klym Savur“ nariadil vyhladenie Polákov.
V júni 1943, sa stretol v Kołkowskom lese s Klymom Savurom a námestníkom generálneho štábu Andruszczenkom. Savur mi dal rozkaz na vyvraždenie všetkých Poliakov v okrese Kovel.
Do tej doby, teda do konca júna 1943, oddiely ukrajinských nacionalistov zabili na Volyni 9–15 tisíc Poliakov.
Príprava krvavé nedele
Prvé júlové číslo denníka UPA „Do zbroji“ sľúbilo „hanebnú smrť“ všetkým Poliakom, ktorí zostanú na Ukrajine.
Plány UPA predpokladali začatie vyhladzovacej akcie v čo najväčšom územnom rozsahu, aby UPA prekvapila obyvateľov poľskej národnosti a zabránila im v príprave obranných akcií. Akcia vo Volynskovolodymyrskom okrese predchádzalo zhromažďovaniu oddielov UPA v zawidowských lesoch. Štyri dni pred začiatkom akcie agitátori, ktorí prišli z východnej Haliče, konali v ukrajinských dedinách stretnutie, aby presvedčili obyvateľov, že treba vyvraždiť Poliakov. Aby Poliaci nemali podozrenie, dva dni pred masakrom obyvateľov poľskej národnosti distribuovali letáky vyzývajúce na zjednotenie Ukrajincov v boji proti Nemcom a Sovietom.
Ako deň začatia akcie bola zvolená nedeľa, kedy bolo možné nájsť najväčší počet Poliakov v kostoloch. V tomto termíne bol oslavovaný populárny pravoslávny sviatok svätého Petra a Pavla.
Na začiatku júla 1943 sa poľské podzemné hnutie pokúsilo vyjednávať s banderovými oddielmi OUN, aby bola zastavená vlna vraždenia. Počiatočná diskusia s miestnym veliteľom SB OUN Szabaturą prebehla v blízkosti obce Świnarzyna dňa 7. júla 1943. Na ďalšie stretnutie dňa 10. 7. 1943 prišiel na čele regionálnej delegácie ako splnomocnenec advokát Zygmunt Ruml nazývaný „Krzys Volyň Krzysztof Markiewicz nazývaný „Diabol“, a vodič Witold Dobrowolski. Markiewicz poznal Szabaturęho zo školy a ako gesto dobrej vôle Poliaci na schôdzku neprišli s ozbrojeným sprievodom. Po príchode na miesto rokovania (obec Kustycze), boli všetci traja zatknutí Ukrajinci a zavraždení. Neozbrojení vyjednávači boli pravdepodobne roztrhaní koňmi na kusy.
Dmytro Kljačkivskyj (1911–45) alias „Klym Savur“,
hlavní architekt plánu vyhlazení Poláků na Volyni
Masaker 11. júla
V noci z 10 až 11. júla 1943 sa s podporou oddielov UPA ukrajinskí roľníci (mobilizovaní v tzv. sebaobranných oddieloch) spojili v koordinovanom útoku na dediny, kde žili Poliaci. Došlo k tomu predovšetkým vo vtedajších okresoch Volynskovolodymyrskom, Horochivskom a Kovelskom.
Jeden z prvých masakrov sa udial v Dominopole, vykonal ho v spolupráci s UPA partizánsky oddiel Stanislava (Celestina?) Dabrowského. Páchatelia (pravdepodobne pod vedením „Sič“ Antoniuka) zabili asi 220 Poliakov. Približne o 2:30 UPA napadla Gurów a zabila 200 Poliakov. O pol hodiny neskôr tí istí páchatelia zaútočili na obec Wygranki, kde zabili 150 ľudí.
Vrahovia sa pohybovali v špecializovaných skupinách – niektoré jednotky obkľúčili dediny, ďalšie ich napadli a obete zhromaždili na jednom mieste. Potom obete zmasakrovali. Do vraždenia zranených, utekajúcich a lúpení boli zapojení ukrajinskí roľníci. Vojaci UPA sa po masakre na jednom mieste rýchlo premiestnili do ďalšej dediny, ktorá bola určená na vyhladenie.
V niekoľkých prípadoch (Chrynóv, Krymno, Kisielin, Poryck, Zabłoćce) bol masaker spáchaný na neozbrojených civilistoch poľskej národnosti, ktorí sa zišli na omši v kostole. V Chrynove bolo takto zavraždených 150 osôb, v Krymne 40 osôb, v Porycku 200 osôb a Zabločách 76. V Kisieline bolo zavraždených 90 obyvateľov poľskej národnosti, ale niektorým z veriacich sa podarilo zabarikádovat na fare a brániť sa pred útokmi. Počas útokov na kostoly boli tiež zavraždení dvaja kňazi (Josef Alexandrovič v Zabločách a Ján Kotwicki v Chrynove). Farár Witold Kowalski z obce Kisielin bol vážne zranený. Kaplan Boleslaw Szawłowski podľa protikladných správ tiež zomrel 11. júla (v kostole v Porycku) alebo bol len zranený a členovia UPA ho nasledujúci deň našli a zavraždili.
Obyvatelia poľskej národnosti boli zabíjaní streľbou, sekerami, vidlami, kosami a kosákmi, pílami, nožmi, kladivami a ďalšími nástrojmi. Nezriedka boli vraždy vykonané obzvlášť brutálnymi a zavrhnutiahodnými spôsobmi a obete boli mučené. Často neboli poľské budovy spálené ihneď, ale po niekoľkých dňoch, keď na mieste boli zavraždení aj zvyšní preživší, ktorí sa vrátili do svojich domovov.
Grzegorz Motyka píše, že 11. júla 1943 vojaci UPA zaútočili na 99 miest, kde žili Poliaci. Timothy Snyder tvrdí, že „od večera 11.07.1943 do rána 12. júla,“ zaútočila UPA v 167 miestach. Oddiely UPA 12. júla napadli 50 dedín. Útoky pokračovali v dňoch, ktoré nasledovali. Cieľom útokov v júli 1943 sa stalo 520 dedín a osád, bolo zavraždených asi 10 až 11.000 Poliakov.
Grzegorz Motyka uvádza, že 11. 7. 1943 bol pre Poliakov jeden z najtragickejších dní druhej svetovej vojny.
Informácie na WikiPédii
Počas jediného dňa boli napadnuté desiatky poľských dedín a tisíce civilistov prišli o život. Táto udalosť sa stala jednou z najtragickejších kapitol druhej svetovej vojny vo východnej Európe.
V tomto videu sa pozrieme na historické súvislosti volyňských masakrov, vznik Organizácie ukrajinských nacionalistov ( OUN ), činnosť Ukrajinskej povstaleckej armády ( UPA ), priebeh Krvavej nedele aj osudy hlavných predstaviteľov, ako boli Dmytro Kljačkivskyj (Klym Savur), Roman Šuchevyč. Zároveň sa zameriame na obranu poľských dedín, napríklad Přebraže, a na to, prečo sú tieto udalosti dodnes predmetom historických aj politických debát.
Použité zdroje:
• Inštitút Pamięci Narodowej (IPN) https://ipn.gov.pl
• Múzeum II Wojny Światowej https://muzeum1939.pl
• Yad Vashem https://www.yadvashem.org
• Encyclopaedia Britannica – Volhynia https://www.britannica.com
• Timothy Snyder – Bloodlands https://timothysnyder.org/books/blood…
• Grzegorz Motyka – od rezze wołyńskiej do Akcji Wisła
• Władysław aj Ewa Siemaszko – Ludobójstwo dokonane nacjonalistami ukraińskimi na ludności polskiej Wołynia 1939–1945